Novoročné právne rady

Pri zmene kalendárneho roku si viac uvedomujeme plynutie času. Počas roka však na túto veľmi významnú právnu skutočnosť zabúdame. Právny poriadok okrem procesných a prekluzívnych lehôt, v ktorých je nutné práva uplatniť, pozná aj inštitút premlčania. Hoci premlčaním právo nezaniká, platí, že ak dlžník vznesie námietku premlčania, nemožno veriteľovi právo priznať. Inými slovami, ak dlžník na premlčanie v súdnom konaní poukáže, súd návrh veriteľa zamietne. Spoliehať sa, že dlžník na premlčanie zabudne, je rovnako nemúdre, ako nechať premlčaciu dobu márne uplynúť. Navyše, v spotrebiteľských veciach po novom súdy prihliadajú na premlčanie povinne.

Zákon pozná rôzne dĺžky premlčacích dôb. V občianskom práve je základná premlčacia doba trojročná, na obchodnoprávne vzťahy sa aplikuje štvorročná premlčacia doba. Vo všeobecnosti platí, že premlčacia doba plynie od okamihu, keď sa právo mohlo prvý raz vykonať. Existujú však osobitosti. Napríklad pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskôr však za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Osobitný je režim škody na zdraví, ktorá sa premlčí výlučne v lehote dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Táto okolnosť môže nastať aj s odstupom mnohých rokov – následky na zdraví sa totiž môžu prejaviť aj po dlhej dobe a bolo by neúnosné, ak by zákon premlčanie viazal na iný okamih, než vedomosť poškodeného.

Na úvod spresňujeme, že pod pojem daň z nehnuteľnosti v skutočnosti patria daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov. Starosti spojené s daňami dopadajú len na daňovníka, t. j. subjekt daňového práva, ktorý je nositeľom daňovej povinnosti.

Daňovníkom na účely dane z pozemkov je najmä vlastník pozemku, no môže ním byť aj nájomca, napríklad ak nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri. Daňovníkom dane zo stavieb je predovšetkým vlastník stavby. Ak je stavba v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane zo stavieb je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak je stavba v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane zo stavieb sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne. Daňovníkom dane z bytov je vlastník bytu alebo nebytového priestoru a vo vybraných prípadoch správca. Ak je byt alebo nebytový priestor v spoluvlastníctve viacerých osôb, resp. manželov, platí totožná úprava ako pri dani zo stavieb.

Podľa § 18 zákona č. 582/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom, pričom na vyrubenie dane je rozhodujúci stav k 1. januáru.

Ak spadáte do niektorej z kategórií daňovníkov a v priebehu uplynulého roku ste nadobudli nehnuteľnosť, nezabudnite si splniť zákonnú povinnosť a podať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti. Pripomíname, že správcom dane je obec.