V akom rozsahu sú maloletí/mladiství zodpovední za svoje konanie?

Ako sa žoviálne hovorí, malé deti malé starosti, veľké deti veľké starosti. Mnohí rodičia si myslia, že zákon pre ich deti začína platiť, až keď oslávia osemnáste narodeniny, teda nadobudnú plnoletosť. Nie vždy to tak úplne platí. V dnešnom článku sa preto zameriame na právnu spôsobilosť maloletých a mladistvých.

Deti sú radosť. Teda až do tej chvíle, kým niečo zlé nevyvedú. Niektoré problémy vyriešite napomenutím, zákazom, alebo iným primeraným trestom.

Problém však môže nastať v okamihu, keď sa deti, či už z nedbanlivosti alebo úmyselne, dopustia konania, ktoré je v rozpore so zákonom. Protiprávne konanie by im totiž mohlo privodiť nepríjemnosti v podobe zodpovednosti za škodu alebo stíhania za priestupok či nebodaj trestný čin. Aj v prípade neplnoletých osôb totiž platí zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“.

Trestného zákona sa nemusia báť rodičia, ktorých deti ešte nedovŕšili štrnásty rok svojho veku. Až dosiahnutím tejto vekovej hranice sa fyzické osoby stávajú trestne zodpovedné. Trestný zákon pre páchateľov, ktorí dovŕšili vek 14 rokov a neprekročili 18 rokov, používa pojem „mladistvý“. Za priestupky zodpovedajú mladiství až po dovŕšení pätnásteho roku života.

Hoci za spáchanie priestupku môže príslušný orgán uložiť mladistvému páchateľovi v najhoršom prípade pokutu alebo zákaz činnosti, v prípade spáchania prečinu alebo zločinu už nemusí mať také šťastie. I keď platí všeobecná zásada, že v prípade mladistvých má trestné stíhanie pôsobiť preventívne a nie represívne, nie je vylúčené, aby bol mladistvý odsúdený na trest odňatia slobody.

Podľa Trestného zákona trestná zodpovednosť mladistvých mladších ako 15 rokov nevzniká, ak v čase spáchania činu mladistvý nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať protiprávnosť činu alebo ovládať svoje konanie. Výhovorky typu „nevedel som, že je to je trestné“, „naviedli ma kamaráti“ a pod. však v prípade „problémových detí“ alebo recidivistov nemusia vždy uspieť. Rozumová vyspelosť či schopnosť ovládať svoje konanie sa posudzujú prísne individuálne, a to na základe znaleckých posudkov z oblasti psychológie a psychiatrie.

Okrem vyššie uvedenej spôsobilosti na protiprávne úkony, teda spôsobilosti protiprávnym konaním založiť vlastnú zodpovednosť, majú neplnoleté osoby v určitom rozsahu aj spôsobilosť na právne úkony, t.j. vlastnými právnymi úkonmi brať na seba práva a povinnosti.

Verejnosť si spôsobilosť na právne úkony väčšinou spája s dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, teda dovŕšením osemnásteho roku života, resp. uzatvorením manželstva medzi šestnástym a osemnástym rokom života. Uvedené však nie je celkom pravda.

Aj maloletí majú čiastočnú spôsobilosť na právne úkony.

Z pohľadu Občianskeho zákonníka majú maloletí, ktoré ešte nedosiahli úplnú spôsobilosť na právne úkony, čiastočnú spôsobilosť, a to na tie právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku, čo sa posudzuje vždy objektívne.

Obvyklým príkladom obmedzenej spôsobilosti maloletého na právne úkony je napr. nákup tovaru v supermarkete. Je bežné, že rodičia posielajú svoje deti na nákup do potravín. Pritom si možno ani neuvedomujú, že posielajú dieťa uzatvoriť kúpnu zmluvu.

A čo, ak si dieťa cez internet kúpi nový mobilný telefón alebo objedná pizzu? Alebo si v kamennom obchode kúpi novú koženú bundu? Je z takého právneho úkonu maloletý zaviazaný alebo nie? Za normálnych okolností áno, predovšetkým, ak je zrejmé, že právny úkon maloletého je svojou povahou primeraný rozumovej a mravnej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku. Vždy je však potrebné takýto právny úkon posudzovať s ohľadom na druh nadobúdanej veci, jej hodnotu a spoločenské dôsledky takého právneho úkonu.

Určitý rozsah spôsobilosti na právne úkony majú maloletí aj v oblasti pracovného práva či osobnej prepravy.

Ako zamestnanec môže v pracovnoprávnych vzťahoch vystupovať fyzická osoba, ktorá dovŕšila pätnásty rok svojho veku, najskôr však dňom skončenia povinnej školskej dochádzky. Nie je ale vylúčené, aby prácu vykonávalo aj dieťa mladšie ako 15 rokov alebo dieťa, ktoré ešte neskončilo povinnú školskú dochádzku, pokiaľ ide o ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú jeho zdravie, bezpečnosť, jeho ďalší vývoj alebo školskú dochádzku. Ide najmä o účinkovanie na kultúrnych či športových podujatiach alebo v rámci reklamnej činnosti.

Treba však podotknúť, že dohodu o hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec uzatvoriť najskôr v deň, keď dovŕši 18 rokov.

Čiastočná spôsobilosť na právne úkony neobchádza maloletých ani v oblasti prepravy dopravnými prostriedkami. Ak je dieťa spôsobilé zakúpiť si a označiť cestovný lístok a použiť dopravný prostriedok, je v tom istom rozsahu spôsobilé brať na seba následky spočívajúce v uložení sankcie, ak cestuje „na čierno“, prípadne spôsobí na dopravnom prostriedku majetkovú škodu.

Týmto článkom sme rozhodne nechceli mládež či rodičov vystrašiť, ale len poukázať na to, že frázou „mladosť – pochabosť“ nemožno vždy ospravedlniť nesprávne alebo nezákonné konanie detí.