Záložné právo plní okrem zabezpečovacej funkcie (donúti dlžníka, aby splnil svoj dlh) aj uhradzovaciu funkciu. Týmto zabezpečovacím prostriedkom sa posilňuje pozícia veriteľa, ktorý nemusí absolvovať dlhé a ťažkopádne súdne konanie, ale môže svoju pohľadávku za splnenia zákonných podmienok uspokojiť zo zálohu.
Rovnako ako pri exekúcii, aj tu sa však môže stať, že jeden záloh bude zaťažený záložným právom viacerých veriteľov. V takom prípade sa zo zálohu ako prvá uspokojí pohľadávka tzv. prednostného záložného veriteľa. Ide o veriteľa, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie registrované ako prvé v poradí v registri záložných práv, alebo inom osobitnom registri.
Výhoda postavenia prednostného veriteľa spočíva najmä v tom, že môže kedykoľvek uplatniť svoje záložné právo, a to bez toho, aby sa k takému kroku vyžadoval súhlas veriteľov, ktorí sú zaregistrovaní ako ďalší v poradí. Pri výkone záložného práva prednostným veriteľom zároveň platí, že záloh sa prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Tí sa môžu uspokojiť z výťažku, ktorý prevýši uspokojenú pohľadávku prednostného veriteľa, avšak zníženú o nevyhnutne a účelne vynaložené náklady prednostného veriteľa v súvislosti s výkonom jeho záložného práva.
Ak teda zamýšľate zabezpečiť vašu pohľadávku záložným právom, dlho s rozhodovaním neotáľajte a súčasne si svoje záložné právo čo najskôr zaregistrujte. V opačnom prípade sa vystavujete riziku, že vás predbehnú iní veritelia a uspokojenie vašej pohľadávky tak môže byť ohrozené.
Pokiaľ ste si nestihli zaregistrovať svoje záložné právo včas a predbehli vás iní veritelia, nezúfajte. Svoju pohľadávku môžete začať uspokojovať aj v prípade, ak nie ste prednostný veriteľ. Začatie výkonu záložného práva však musíte písomne oznámiť tým záložným veriteľom, ktorí sú zaregistrovaní v poradí pred vami. Zároveň treba mať na pamäti, že takýmto výkonom záložného práva sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, zaregistrovaných v poradí pred veriteľom vykonávajúcim záložné právo. Predaj zálohu tak môže byť obtiažny, nakoľko potenciálny kupujúci pravdepodobne nebude mať záujem kúpiť vec zaťaženú záložným právom.
S registráciou záložného práva neotáľajte, inak vás predbehnú iní veritelia.
V súvislosti s výkonom záložného práva zároveň upozorňujeme na to, že záložný veriteľ je oprávnený začať s výkonom záložného práva aj v prípade, ak už je jeho pohľadávka premlčaná. Mnoho ľudí sa často mylne domnieva, že premlčaním zaniká pohľadávka veriteľa aj jeho záložné právo. To však nie je úplne pravda. Hoci právo vymáhať premlčanú pohľadávku v súdnom konaní zaniklo, pohľadávka naďalej existuje ako tzv. naturálna obligácia. Preto ak ste už v pozícii dlžníka, odporúčame vám, aby ste sa na možné premlčanie pohľadávky záložného veriteľa nespoliehali.
Po tom, ako záložný veriteľ písomne oznámi svoj zámer začať s výkonom záložného práva záložcovi aj dlžníkovi (ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu), musí zároveň doručiť jedno vyhotovenie oznámenia registru záložných práv, katastru nehnuteľností, resp. inému osobitnému registru, v ktorom je jeho záložné právo zaregistrované.
V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu, pričom tak môže urobiť spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo predajom zálohu na dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, prípadne predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi všetku súčinnosť potrebnú na jeho výkon.
Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku veriteľa vykonávajúceho záložné právo, uspokoja sa z neho pohľadávky ostatných záložných veriteľov. Pokiaľ žiadni ďalší záložní veritelia nie sú, výťažok sa musí bez zbytočného odkladu vydať záložcovi.
K zániku záložného práva môže dôjsť len v zákonom určených prípadoch, a to najmä ak pohľadávka veriteľa zanikne (napr. dlžník splnil celý dlh), zánikom zálohu (napr. zničením), uplynutím lehoty, na ktorú bolo záložné právo zriadené, vzdaním sa záložného práva záložným veriteľom a pod. Po zániku záložného práva sa musí zároveň vykonať výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z iného, osobitného registra (katastra nehnuteľností), prípadne vrátiť záloh záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním zálohu.
Hoci je záložné právo najefektívnejším zabezpečovacím prostriedkom, s jeho výkonom je spojených mnoho procesných podmienok a neraz aj neľahkých právnych otázok. Preto, ak sa rozhodnete zaťažiť svoj majetok záložným právom, buďte obozretní a v prípade pochybností vyhľadajte právnu pomoc.