Môj dom, môj hrad?

Bežne vychádzame z predpokladu, že vo vlastnom dome a na vlastnom pozemku si môžeme robiť, čo sa nám zaumieni. Naše vlastníctvo je nedotknuteľné, chráni ho nielen ústava, ale i medzinárodné zmluvy. Lenže realita je trochu iná. Aj vlastnícke právo podlieha určitým obmedzeniam.

Vlastnícke právo a jeho ochrana patria k základným prvkom demokratických právnych štátov s trhovou ekonomikou. Bez ochrany vlastníctva by trhová ekonomika mohla len veľmi ťažko fungovať. Lenže i v takomto prostredí existuje potreba budovať elektrické vedenia a iné inžinierske siete. Keďže vlastnícke právo požíva osobitnú ochranu, podmienky, za ktorých môže dôjsť k jeho obmedzeniu, sú výnimočné. V dnešnom článku sa zameriame najmä na problematiku tzv. zákonných vecných bremien.

Vecným bremenám sme sa v minulosti už venovali. Pripomenieme, že ide o práva k cudzím nehnuteľnostiam, ktoré zaväzujú ich vlastníka niečoho strpieť, niečoho sa zdržať, či niečo konať. Vecné bremená vznikajú, okrem iného, na základe dohôd, zo zákona alebo na základe rozhodnutí príslušných orgánov, najčastejšie súdov. Kedy takéto práva môžu vzniknúť bez toho, aby ste s tým ako vlastník súhlasili?

Môže ísť o situáciu, kedy je na vašom pozemku zriadená neoprávnená stavba. V dnešnej dobe už nie je takáto situácia veľmi častá, pokiaľ ide o nové stavby, početné sú však prípady, kedy takéto stavby boli zriadené v minulosti.

Právny poriadok túto situáciu reflektuje v § 135c Občianskeho zákonníka a okrem iného ráta s tým, že súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby zriadením vecného bremena za náhradu. Ide o frekventované riešenie, keďže nezriedka ide o stavby, ktoré pre vlastníka pozemku nemajú význam, avšak ich odstránenie je neúčelné. Náhrada sa v týchto prípadoch stanovuje na základe znaleckého posudku.

Vecné bremená môžu zo zákona vzniknúť najmä v prípadoch inžinierskych sietí a vedení. Kľúčový je v tomto prípade zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike, ktorý v § 11 ustanovuje, že osoby oprávnené na podnikanie v energetike môžu v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme napríklad vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti, a čo je dôležitejšie, zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete a pod.

Vecné bremeno môže vzniknúť i bez vášho súhlasu.

Práva podniku obsiahnuté v § 11 sú vecnými bremenami. Do katastra nehnuteľností sa zapíšu záznamom na základe žiadosti podniku. Pre vlastníka je podstatné, že za zriadenie vecného bremena má nárok na primeranú jednorazovú náhradu, ktorá sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti. Nárok na náhradu možno uplatniť do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa vlastník o uplatnení zákonného vecného bremena dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena. V prípade zriadenia vedení lehota plynie od vykonania zápisu vecného bremena v katastri nehnuteľností. O zápise do katastra nehnuteľností je podnik povinný vlastníka písomne informovať. Pokiaľ právo včas neuplatníte, nárok na náhradu zanikne.

Pokiaľ ide o výšku náhrady, zákon uprednostňuje dohodu. Ak k dohode nedôjde, ktorákoľvek strana sa môže obrátiť na súd a žiadať, aby o výške náhrady rozhodol.

V tejto súvislosti musíme spomenúť, že v minulosti boli podmienky na zriadenie vecných bremien k nehnuteľnostiam ďaleko liberálnejšie, než je tomu v súčasnosti. Dnes môžu podniky zriaďovať vedenia na cudzích nehnuteľnostiach bez súhlasu vlastníkov len mimo zastavaného územia obce. Práva vzniknuté v minulosti je však potrebné rešpektovať, keďže pre ich vznik bol rozhodný stav podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Navyše, pokiaľ by sa takým právam nepriznala ochrana, zrejme by polovica z nás prišla o dodávky elektriny a plynu.

I tu však zákon reflektuje moderné požiadavky na ochranu vlastníctva a umožňuje, aby vlastník požiadal o vydanie rozhodnutia o zániku oprávnení podľa doterajších predpisov týkajúcich sa elektrického vedenia alebo elektromagnetického zariadenia. Ak prevádzkovateľ nepreukáže opodstatnenosť zachovania vedení a zariadení, pokiaľ nie sú využívané najmenej 5 rokov a dotknutí odberatelia nepreukážu opodstatnenosť pripojenia ich odberných miest, dôjde k vydaniu rozhodnutia o zániku oprávnení, čo vám umožní domáhať sa odstránenia elektrických vedení a zariadení zo svojho pozemku.

Taktiež je potrebné brať do úvahy, že vecné bremená zo zákona vznikajú len v prípadoch verejného záujmu. Ustanovení zákona sa teda nemôžete domáhať, ak sa rozhodnete zriadiť si vlastnú prípojku, absentoval by tu totiž verejný záujem.

Dodávame, že podobným spôsobom upravujú zriadenie vecných bremien aj iné právne predpisy, napríklad zák. č. 351/2011 o elektronických komunikáciách alebo zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách.

Na záver odporúčanie, aby ste dbali na včasné uplatnenie svojich práv a na skutočnosť, či boli splnené všetky podmienky na vznik zákonného vecného bremena.