Najčastejšie právne omyly II.

V predchádzajúcom vydaní právnej rubriky sme sa zaoberali medzi laikmi kolujúcimi nesprávnymi právnymi názormi na niektoré právne problémy vyskytujúce sa v bežnej praxi. Keďže takýchto „overených právnych názorov“ je oveľa viac, ako sme už opísali v minulom vydaní, rozhodli sme sa tejto téme ešte chvíľku venovať.

Azda najčastejší omyl sa vyskytuje pri doručovaní úradných poštových zásielok. Adresáti sa totiž mylne domnievajú, že ak poštovú zásielku s písomnosťou v odbernej lehote na pošte neprevezmú a budú sa tváriť ako „mŕtvy chrobák“, znamená to, že ju nikdy neprijali, nikdy im nebola doručená a nikdy sa o ich obsahu nedozvedeli. Opak je však pravdou. Aj v prípade nedoručenia poštovej zásielky jej adresátovi, hoci jeho pobyt je známy a v mieste doručovania sa zdržiava, sa poštová zásielka považuje za doručenú dňom, kedy sa súdu alebo inému orgánu vrátila, aj keď sa adresát o nej nedozvie.

Pri právnických osobách a fyzických osobách – podnikateľoch sa doručuje na adresu sídla alebo miesta podnikania zapísanú v obchodnom registri alebo inom verejnom registri. Aj v tomto prípade, ak nie je možné zásielku doručiť jej adresátovi a iná jeho adresa súdu nie je známa, považuje sa písomnosť za doručenú po troch dňoch od jej vrátenia odosielateľovi, aj keď sa o nej adresát nedozvie. Odporúčame preto nevyhýbať sa doručovaniu písomností, pretože s uplatnením fikcie doručenia vznikajú pre vás ďalšie právne následky s tým spojené.

Nesprávne je tiež myslieť si, že keď podáte žalobu na súd, týmto úkonom pre vás všetko končí a súd za vás všetko zariadi, vyšetrí, dokáže a na záver uloží žalovanému povinnosť zaplatiť vám žalovanú sumu, vydať vec, či určí vaše vlastníctvo. Omyl. Podaním žaloby na súde pre vás všetko iba začína. Ako žalobca máte vy a nikto iný povinnosť uniesť dôkazné bremeno tvrdenia, že žaloba je dôvodná. Ak dôkazné bremeno v súdnom konaní neunesiete, súd nebude môcť urobiť nič iné, ako žalobu zamietnuť. Súdy totiž v sporových konaniach rozhodujú len na základe predložených dôkazov, nebudú za vás nič vyšetrovať.

Pred podaním konkrétnej žaloby na súd je preto veľmi dôležité najskôr si dobre premyslieť, koho chcete žalovať, v čom spočíva váš nárok, aký má tento nárok právny základ, aké máte pre podporu svojich tvrdení dôkazy a v neposlednom rade vedieť presne identifikovať, čo chcete žalobou dosiahnuť (žalobný petit). Nesprávne podaná žaloba, resp. jej petit, má taktiež za následok jej zamietnutie pre nevykonateľnosť. Ak si nie ste istí, ako koncipovať žalobu tak, aby bola formálne i materiálne spôsobilým úkonom pre ďalšie konanie vo veci, odporúčame využiť právne služby advokáta, ktorý vám kvalifikovane poradí.

Výpoveď okamžitým skončením neexistuje.

Ešte stále si veľa ľudí myslí, že ušetria, ak si zmluvu zadarmo stiahnu z internetu, napasujú do nej všetko, čo potrebujú, aby bolo jej predmetom, kadejako upravia práva a povinnosti zmluvných strán a veselo takéto zmluvy podpisujú.

Až keď príde prvý, druhý, nedajbože, tretí problém pri plnení zmluvy, utekajú a radia sa s advokátom, čo robiť, aby sa neželaný dôsledok odstránil. Koniec koncov sa im to vo väčšine prípadov predraží a pôvodný zámer „ušetriť“ sa rozplynie ako morská pena.

Netvrdíme, že na internete sa nedajú zohnať aj kvalitne spracované vzory zmlúv. Môžeme však tvrdiť, že takýchto zmlúv nie je veľa a často ich uverejňujú portály, ktoré za ne žiadajú zaplatiť nie práve nízky poplatok. Naviac takéto zmluvy sú vypracované veľmi všeobecne a váš individuálny právny problém neriešia. Vzor zmluvy nikdy neráta s konkrétnou právnou situáciou a v konečnom dôsledku môže viac uškodiť ako pomôcť.

V oblasti pracovného práva, konkrétne pri skončení pracovného pomeru, sa takmer pravidelne vyskytuje právny omyl predstavujúci „výpoveď danú okamžitým skončením“. Tento právny nonsens nemôže zakladať zamýšľaný právny následok. Miešajú sa totiž dva samostatné zákonné typy pre skončenie pracovného pomeru, ktoré majú svoje vlastné právne následky pre zamestnávateľa i zamestnanca. Jedným z rozdielov je, že pri výpovedi musí vždy plynúť aj výpovedná lehota. Pracovný pomer, okrem dohody, možno skončiť buď výpoveďou, alebo okamžitým skončením, nikdy však nie súčasne.

Pri predaji a kúpe nehnuteľnosti nestačí kúpnu zmluvu len uzatvoriť písomne a domnievať sa, že kupujúci podpisom kúpnej zmluvy môže automaticky s nehnuteľnosťou aj disponovať. Vecnoprávne účinky vlastníckeho práva kupujúceho k nehnuteľnosti pôsobia voči tretím osobám až právoplatným rozhodnutím príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. To znamená, že i napriek skutočnosti, že kúpna zmluva sama osebe predstavuje scudzovací právny titul, vlastnícke právo kupujúci nadobúda až jeho „zavkladovaním“ do katastra nehnuteľností. To isté platí aj pri darovacej zmluve či zámennej zmluve.

Právnych omylov medzi laikmi existuje nespočetne veľa. Treba pamätať na to, že každý právny úkon smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, pričom zároveň vyvoláva určité právne následky pre obe strany. Z vlastných skúseností odporúčame, aby ste pri riešení svojich právnych problémov či pred uzatvorením akejkoľvek zmluvy vyhľadali právnu pomoc. Takéto rozhodnutie je totiž vždy vhodnejším a v konečnom dôsledku aj lacnejším krokom.