Dobré susedské vzťahy sú nad zlato. Naštrbiť krehkú hranicu pokojného spolunažívania susedov dokáže aj maličkosť. Niet sa prečo čudovať, že keď sa vo vedľajšej záhrade pokojne prechádza lev či tiger, znepokojí to aj toho najtolerantnejšieho suseda. V dnešnom článku si preto priblížime, aké sú zákonné podmienky chovu nebezpečných zvierat a ako sa proti nemu môžete prípadne brániť.
Čoraz častejším trendom na Slovensku sa stáva chov exotických druhov zvierat. Slovákov priťahujú najmä divoké šelmy, ale nájdu sa i takí, ktorí si obľúbili síce malé, ale nebezpečne jedovaté živočíchy. Hoci chovateľ môže mať všetky potrebné úradné povolenia a súhlasy, vo väčšine prípadov sa stretne najmä so strachom a nesúhlasom okolia.
Chov nebezpečných živočíchov nie je pritom žiadna prechádzka ružovou záhradou. Každý potenciálny chovateľ musí splniť celý rad zákonných podmienok a zaobstarať si všetku potrebnú dokumentáciu. Najmä by sa mal vopred dobre informovať o tom, do čoho sa púšťa. Takú anakondu, jedovatého pavúka či púštneho leva nemôžete vypustiť na ulicu či do voľnej prírody, keď vás omrzí.
Podrobné podmienky chovu, držby a evidencie nebezpečných živočíchov upravuje vyhláška o chove nebezpečných živočíchov č. 143/2012 Z.z. Vyhláška upravuje nielen všeobecné podmienky chovu týchto zvierat, ale uvádza aj osobitné chovné požiadavky pre špecifické druhy zvierat a požiadavky pre priestor, v ktorom sa chovajú.
Pred tým, než sa budúci chovateľ rozhodne urobiť prvý krok, mal by si predovšetkým zistiť, či zviera, o ktorého chov má záujem, nie je chránený ohrozený druh, na ktorý sa vzťahujú osobitné právne predpisy a medzinárodné dohovory.
Následne musí chovateľ nájsť pre zviera vhodné miesto. Okrem podmienok určených vo vyhláške si môžu jednotlivé obce určiť vo všeobecne záväzných nariadeniach aj rôzne vlastné podmienky. Ak ide o schvaľovanie chovných zariadení pre nebezpečné živočíchy triedy cicavce (levy, tigre, medvede a pod.), je potrebné k žiadosti pre príslušný orgán veterinárnej správy pripojiť aj súhlas územne príslušného obecného zastupiteľstva. Žiaľ, dosiaľ sa nepodarilo túto právomoc obecného zastupiteľstva rozšíriť aj na druhy nebezpečných pavúkov, plazov a obojživelníkov.
Samotný chov musí spĺňať prísne kritériá v závislosti od druhu zvieraťa. Pre zvieratá musia byť vytvorené primerané podmienky na zachovanie ich fyziologických funkcií a zaistenie ich biologických potrieb tak, aby nedochádzalo k bolesti, utrpeniu alebo poškodeniu ich zdravia. Chovné zariadenia musia byť naviac zabezpečené tak, aby úplne znemožnili ohrozenie života alebo zdravia ľudí a zvierat uhryznutím, uštipnutím alebo iným prejavom prirodzenej činnosti nebezpečného živočícha. V neposlednom rade musia byť splnené všetky opatrenia na to, aby sa zabránilo akémukoľvek úniku nebezpečných živočíchov.
Súhlas na chov šeliem dáva obecné zastupiteľstvo.
Chovateľ nebezpečných živočíchov musí byť starší ako 18 rokov, preukázateľne poučený o starostlivosti o zvereného nebezpečného živočícha a musí viesť podrobnú evidenciu o každom zvierati od jeho nadobudnutia až do vyradenia. Chovateľ sa taktiež musí vedieť preukázať kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou alebo inou listinou preukazujúcou legálne nadobudnutie zvieraťa. Nebezpečného živočícha si rozhodne nemožno priviezť len tak z dovolenky či zaobstarať na „čiernom trhu“ cez internet.
Pokiaľ ide o šelmy, na chov ktorých vyslovuje súhlas obecné zastupiteľstvo, majú obyvatelia možnosť ovplyvniť rozhodovanie zastupiteľstva a prejaviť svoje zamietavé stanovisko prostredníctvom účasti na zasadnutí zastupiteľstva.
Pokiaľ už má chovateľ všetky potrebné povolenia a súhlasy príslušných orgánov a spĺňa všetky zákonné podmienky, či podmienky dané všeobecným záväzným nariadením obce, neostáva nespokojným susedom nič iné, než sa s novou situáciou zmieriť.
Skutočnosť, že sused chová nebezpečné zviera legálne však bez ďalšieho neznamená, že ste úplne bezbranní. Občiansky zákonník počíta s prípadmi, keď sa vlastník veci – v tomto prípade vlastník nebezpečného zvieraťa, musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.
Pokiaľ by vás sused v súvislosti s chovom nebezpečných zvierat obťažoval nad mieru primeranú pomerom napr. hlukom, prachom, pachmi, alebo by vám takéto zviera nebodaj vniklo na pozemok, máte právo domáhať sa zákazu neoprávnených zásahov do vašich práv žalobou na súde.
Pokiaľ by ani na základe právoplatného rozhodnutia súdu chovateľ s rušivými zásahmi neprestal, je možné vymáhať splnenie povinnosti exekúciou. V prípade, že existuje vážne nebezpečenstvo vzniku škody alebo ujmy na zdraví, máte tiež právo domáhať sa, aby súd uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody alebo ujmy.
Ďalšia možnosť je obrátiť sa na obec. Tá totiž poskytuje ochranu pred zrejmým zásahom do pokojného stavu. Môže predbežne takýto zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav.
Chov nebezpečných zvierat je bezpochyby nevšedný koníček. Zákon ho však za splnenia určitých podmienok dovoľuje a pamätá pritom aj na ochranu tých, ktorí mu neholdujú.