Trestné konanie vedené pred súdom je často zdĺhavé a veľmi náročné. Aj z tohto dôvodu sa využíva forma rýchlejšieho a hospodárnejšieho trestného konania v podobe tzv. odklonov. Samozrejme, pri posúdení, či je možné trestnú vec vyriešiť formou niektorého odklonu, je vždy nevyhnutné prihliadať na okolnosti a závažnosť konkrétneho prípadu.
Odklon v trestnom konaní predstavuje alternatívny postup prokurátora v prípravnom konaní a súdu na hlavnom pojednávaní pri vyriešení trestnej veci. Súčasne je moderným prostriedkom racionalizácie trestnej spravodlivosti. Jedným z princípov odklonov je odbremeniť súdnu agendu v prípadoch menej závažných trestných činov a taktiež snaha štátu pomôcť obvinenému napraviť a zlepšiť svoj život tým, že za splnenia konkrétnych zákonných podmienok sa trestné stíhanie voči jeho osobe zastaví.
Medzi odklony patrí podmienečné zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, zmier a konanie o dohode o vine a treste. Za odklon v trestnom konaní sa dá určitým spôsobom považovať aj trestný rozkaz, nakoľko pri jeho vydaní sa súd ani nemusí dostať do kontaktu s obžalovaným, keďže rozhoduje bez prejednania veci len na základe spoľahlivo preukázaného skutkového stavu vykonanými dôkazmi. Trestným rozkazom možno uložiť len zákonom taxatívne vymenované druhy trestov, pričom pri treste odňatia slobody nesmie takýto trest presahovať 3 roky.
Pri každom z uvedených druhov odklonov musia byť dodržané zákonné podmienky, bez splnenia ktorých by sa obvinený vystavil neschváleniu odklonu a pokračovaniu v trestnom stíhaní.
Prokurátor môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie pre prečin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov so súhlasom obvineného a na návrh policajta alebo aj bez návrhu. Okrem priznania sa ku skutku, ktorý sa obvinenému kladie za vinu a náhrady škody poškodenému, musí mať prokurátor za to, že vzhľadom na osobu obvineného a na jeho doterajší život je takéto rozhodnutie dostačujúce. Ak prokurátor rozhodne o podmienečnom zastavení trestného stíhania, v rozhodnutí uloží obvinenému skúšobnú lehotu na 1 až 5 rokov na osvedčenie. V tejto lehote je obvinený zároveň povinný nahradiť spôsobenú škodu, ak sa nedohodlo inak. Ak sa obvinený v skúšobnej lehote osvedčí, nastanú účinky zastavenia trestného stíhania. V opačnom prípade sa pokračuje v trestnom stíhaní.
Odklon ako prostriedok racionalizácie trestnej justície.
Podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného prichádza do úvahy iba v prípadoch najzávažnejšej trestnej činnosti, teda pri objasnení, zistení či usvedčení páchateľa korupcie či trestnej činnosti organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny. Zákon tu zdôrazňuje potrebu, aby sa spolupracujúci obvinený podieľal na objasnení takejto trestnej činnosti významnou mierou, pričom záujem spoločnosti na objasnení tejto trestnej činnosti prevyšuje záujem na trestnom stíhaní spolupracujúceho obvineného. Rovnako ako pri podmienečnom zastavení trestného stíhania, aj v tomto prípade prokurátor v rozhodnutí uloží spolupracujúcemu obvinenému skúšobnú dobu na osvedčenie, avšak na 2 až 10 rokov.
Zmierom môže skončiť trestné stíhanie obvineného pre prečin, za ktorý zákon ukladá trest odňatia slobody s hornou hranicou neprevyšujúcou 5 rokov. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch druhov odklonov, so zmierom musí súhlasiť obvinený aj poškodený. Bez súhlasu by nebolo možné rozhodovať o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie.
V prípade, ak obvinený aj poškodený so zmierom súhlasia, je na obvinenom, aby splnil ďalšie zákonné podmienky, a to vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, nahradil škodu poškodenému, ak bola trestným činom spôsobená a zložil peňažnú sumu určenú konkrétnemu adresátovi na všeobecne prospešné účely. V prípade splnenia zákonných podmienok obvineným je potrebné posúdiť, či vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, mieru, akou ním bol dotknutý verejný záujem a osobu obvineného a jeho osobné a majetkové pomery, sa takýto spôsob rozhodnutia považuje za dostačujúci.
V praxi najčastejšie sa vyskytujúcim a aj mediálne známym druhom odklonu je dohoda o vine a treste. Vzhľadom na jeho špecifickosť a komplexnosť sa mu budeme podrobne venovať v nasledujúcom vydaní právnej rubriky.
Využívanie odklonov možno kvalifikovať ako prejav modernej trestnej spravodlivosti. Dochádza pri nich k racionalizácii trestného súdnictva, zvýšenej účasti poškodeného pri uplatňovaní jeho nárokov a najmä k eliminácii vysokého psychického zaťaženia tak obvineného, ako aj poškodeného, ktorému by sa nebolo možné v priebehu, ale iste ani po skončení štandardného trestného konania, vyhnúť.