Ústavný súd na strane poškodených

V minulosti sme čitateľov v rámci rubriky informovali o problematike týkajúcej sa uplatňovania náhrady nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia. Priklonili sme sa k záveru, že tento druh nárokov je povinným zmluvným poistením krytý. Tento názor najnovšie potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky.

Ak ste niekedy vlastnili motorové vozidlo, viete, že zákon ukladá povinnosť uzatvoriť poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Toto poistenie následne kryje škody, ktoré pri prevádzke vozidla môžete spôsobiť a často rozhodne nejde o malé sumy. Ak spôsobíte dopravnú nehodu, poškodení sa obrátia na vašu poisťovňu. Súčasne však máte i vy právo od poisťovne žiadať, aby za vás v súlade so zákonom a poistnou zmluvou nahradila škodu.

Žiaľ, niekedy sa stane, že pri dopravnej nehode dôjde k úmrtiu osoby. Blízki pozostalí majú v takom prípade nárok na náhradu škody, ale súčasne sa môžu domáhať i náhrady tzv. nemajetkovej ujmy, keďže je nepochybné, že predčasným úmrtím blízkej osoby utrpeli traumu a nenapraviteľný zásah do súkromného a rodinného života. Výška náhrady nemajetkovej ujmy nie je zákonom pevne stanovená, no môže ísť o sumu ďaleko vyššiu, ako je škoda na majetku.

Slovenský právny poriadok rozlišuje náhradu škody (napr. na majetku, na zdraví a pod.) a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Práve tu vznikol zásadný problém. Zákon o povinnom zmluvnom poistení totiž nie je precízny a jeho ustanovenia sa zmieňujú len o škode. Nie je na prvý pohľad zrejmé, či ukladá poisťovniam aj povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu. Inak povedané, nebolo zrejmé, či sú poisťovne povinné zaplatiť „len pokrivené plechy“, alebo preplatiť aj náhradu za stratu blízkej osoby.

Rozhodnutia súdov v tomto smere boli nejednotné. Zatiaľ čo niektoré súdy poškodeným vyhoveli a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z poistenia priznali, iné súdy žaloby zamietali a striktne sa držali doslovného znenia zákona.

Vo veci zohráva významnú úlohu európska legislatíva. Problematika povinného zmluvného poistenia je totiž upravená v smernici, teda právnom predpise vydanom na úrovni EÚ. Smernica má prednosť pred zákonmi, ktoré prijíma Národná rada Slovenskej republiky. Znenie smernice je veľmi jednoznačné a prikazuje kryť z poistenia i náhradu nemajetkovej ujmy.

Pýtate sa, prečo bola teda otázka sporná? Smernica je špecifický druh právneho predpisu, nakoľko ukladá povinnosti členským štátom. Smernica „prikazuje“ Slovenskej republike, aby v stanovenej lehote uspôsobila svoje zákony.

Ústavný súd potvrdil eurokonformný výklad v prospech poškodených.

Existovali názory, podľa ktorých znenie zákona o povinnom zmluvnom poistení nebolo možné vykladať inak, než že priznáva len náhradu škody, nie ujmy. Proti tomu však stál názor, že zákon je nutné vykladať eurokonformne, čiže s prihliadnutím na smernicu a v nej obsiahnuté ciele. Ak sa náš zákon zmieňuje o „škode“, je v rámci výkladu zákona pod pojem škody nutné zahrnúť i ujmu.

Pomyselnú bodku za kauzou nedalo ani rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v rozsudku Haasová, azda kvôli nie práve šťastne formulovanej vete v závere odôvodnenia rozsudku. Naďalej tak existovali pochybnosti o tom, ako zákon o povinnom zmluvnom poistení správne vykladať. Tieto pochybnosti sú však z nášho pohľadu definitívne rozptýlené uznesením Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 666/2016, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť jednej z poisťovní pôsobiacich v Slovenskej republike.

Odvolací súd poisťovňu zaviazal, aby titulom povinného zmluvného poistenia nahradila poškodeným nemajetkovú ujmu. Poisťovňa sa domnievala, že rozsudok je nezákonný a nemôže obstáť a podala ústavnú sťažnosť. Poukazovala pritom na celé spektrum argumentov, ktoré boli odvtedy používané na odôvodnenie záveru, že nemajetkovú ujmu povinné poistenie nekryje. Ústavný súd tieto argumenty odmietol a veľmi jasne vyjadril, že zákon o povinnom zmluvnom poistení je naozaj potrebné vykladať eurokonformne, teda v tom význame, ako to má na mysli smernica. Potvrdil tak, že povinné zmluvné poistenie kryje i nároky na náhradu nemajetkovej ujmy.

Teší nás, že názory, ktoré sme publikovali v predchádzajúcich článkoch boli Ústavným súdom potvrdené. Problematika nie je totiž ojedinelá a sami sme sa v praxi stretli s viacerými prípadmi. Skutočnosť, že nejde o malicherný problém, potvrdzuje i to, že náš predchádzajúci článok vyvolal veľmi ostrú reakciu zo strany istej poisťovne. Rozhodnutie Ústavného súdu považujeme za správne, a to nielen voči poškodeným, ale aj voči škodcom, ktorí by inak ťarchu náhrady nemajetkovej ujmy museli znášať zo svojho.