Naposledy sme vám priblížili právnu úpravu a fungovanie nového registra partnerov verejného sektora, ktorý s účinnosťou od 01.02.2017 zaviedol tzv. Protischránkový zákon. Tento zákon priniesol do právneho poriadku SR niekoľko nových právnych inštitútov, no najviac diskutovaným je pojem „konečný užívateľ výhod“.
Pojem konečný užívateľ výhod (ďalej len „KÚV“) v minulosti používal aj zákon o verejnom obstarávaní. V súčasnosti je z neho vyňatý a jeho legálna definícia sa nachádza len v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, pričom prenesený bol aj do samostatnej právnej úpravy Protischránkového zákona.
KÚV je fyzická osoba, ktorá obchoduje so štátom, a ktorá prijíma z takéhoto obchodu „finálny“ majetkový prospech. Spravidla je KÚV fyzická osoba – spoločník alebo akcionár, sú však prípady, kedy to môže byť aj niekto iný. Napríklad ide o prípad zmluvy o tichom spoločenstve, kedy spoločnosť v skutočnosti ovláda iná fyzická osoba ako spoločník alebo akcionár zapísaný v obchodnom registri. To znamená, že prijímateľom verejných zdrojov môže byť spoločnosť – „schránka“, avšak majetkový prospech z týchto zdrojov čerpá v skutočnosti niekto tretí.
Ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je združením majetku ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, je KÚV fyzická osoba, ktorá
Ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, je KÚV fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo z inej jej činnosti.
V prípade združenia majetku, je KÚV fyzická osoba, ktorá
Po vykonaní zápisu KÚV do registra partnerov verejného sektora je oprávnená osoba povinná pravidelne identifikovať KÚV.
Ak žiadna fyzická osoba z vyššie uvedených nespĺňa ani jedno zo spomenutých kritérií, za KÚV u tejto osoby sa považujú členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu.
Osobu KÚV identifikuje a overuje na účely jej zápisu do RPVS oprávnená osoba, ktorá ju v osobitnom dokumente označí menom a priezviskom, dátumom narodenia, trvalým pobytom, štátnou príslušnosťou a údajom, či ide o osobu vykonávajúcu funkciu verejného funkcionára v SR. Súčasne je oprávnená osoba povinná riadne v dokumente argumentovať, podľa akého postupu pri identifikácii postupovala a na základe akých podkladov zistila, kto je skutočne KÚV.
Po vykonaní zápisu KÚV do registra partnerov verejného sektora je oprávnená osoba povinná pravidelne identifikovať KÚV. Dôvodom je účelová zmena KÚV. Ide napr. o prípad ak má spoločnosť pred podpisom zmluvy so štátom na 5 rokov ako KÚV fyzickú osobu X a táto sa po pol roku od podpisu zmluvy zmení, hoci v registri je zapísaný pôvodný KÚV. Finančné plnenie zo zmluvy by tak v skutočnosti čerpala nová fyzická osoba Y, ktorá by nebola identifikovaná zákonným spôsobom ako KÚV, a teda ani verejne známa.
Práve z tohto dôvodu Protischránkový zákon neostáva len pri prvej identifikácii KÚV, ale ukladá oprávnenej osobe povinnosť pravidelnej identifikácie, a to vždy v súvislosti buď s plnením zo zmluvy, uzatvorením novej zmluvy alebo dodatku k existujúcej zmluve, zápisom oprávnenej osoby do registra, alebo zmene údajov o spoločnosti. Ak žiadna z týchto verifikačných udalostí nenastane, vždy je oprávnená osoba povinná verifikovať KÚV k 31. decembru príslušného kalendárneho roka.
Zodpovednosť spoločnosti za riadnu identifikáciu KÚV oprávnenou osobou a pravdivo zapísané údaje o KÚV, je značná. Ide o finančnú zodpovednosť v rozmedzí od 10.000,00 € do 100.000,00 €. Z tohto dôvodu by si mali spoločnosti uvedomiť, že so svojimi oprávnenými osobami, ktoré si sami vyberú, budú často spolupracovať pomerne dlhé obdobie. Registráciu, zapísané údaje o KÚV, plnenie zákonných povinností oprávnenou osobou a samotnú oprávnenú osobu treba vyberať zodpovedne.