Koniec „bielym koňom“ v podnikaní?

V rámci predchádzajúcich článkov našej rubriky sme vás informovali o novele Obchodného zákonníka, týkajúcej sa zlučovania spoločností. Spolu s touto právnou úpravou bol novelizovaný aj Trestný zákon, ktorý zaviedol novú skutkovú podstatu trestného činu - Nekalá likvidácia. Podrobnejšie si o nej povieme v dnešnom článku.

Skutková podstata trestného činu nekalej likvidácie ma postihovať tzv. „biele kone“, ako aj osoby participujúce na konaní v súvislosti s prevádzaním majetkovej účasti na právnických osobách na „biele kone“.

Slangový výraz „biely kôň“ vo všeobecnosti označuje osobu, ktorá je účelovo „nastrčená“ na páchanie trestnej činnosti, aby sa tým zakryli skutoční páchatelia trestných činov, alebo osoby, ktoré majú z takejto činnosti prospech.

V podnikateľskej sfére sa o „bielych koňoch“ zväčša hovorí pri obchodných spoločnostiach, kde sa ako spoločníci spoločnosti, prípadne ako ich štatutárny orgán, „nastrčia“ nemajetné alebo nedostihnuteľné osoby (napr. cudzinci) na účel uzatvárania obchodov a preberania tovaru bez úmyslu ich zaplatenia alebo na účel prevzatia majetkovej účasti v zadlženej spoločnosti. Veritelia pri vymáhaní svojich pohľadávok od takýchto spoločností zväčša skončia s „dlhým nosom“, keďže zo spoločnosti ostane len prázdna schránka so štatutármi, ktorých je ťažké postihnúť. Donedávna sa veritelia v takýchto prípadoch nielenže svojich peňazí nikdy nedočkali, ale zodpovedné osoby neboli ani nikdy potrestané.

Novelou Trestného zákonníka sa táto situácia zmenila, keď počínajúc 08.11.2017 zaviedla trestný čin nekalej likvidácie. Dovtedy mal neúspešný podnikateľ možnosť v prípade neprosperujúcej spoločnosti vykonať jej likvidáciu, zlúčiť ju s inou spoločnosťou, ktorá prevzala jej záväzky, alebo, ak bola spoločnosť predlžená (t.j. hodnota záväzkov presiahla hodnotu majetku), bol štatutár povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Všetky uvedené spôsoby sú však spojené s administratívne, časovo a finančne náročným postupom.

Rôzni špekulanti teda často riešili túto situáciu tak, že si našli osobu, z ktorej urobili nového spoločníka a štatutára spoločnosti. Tým prestal byť neúspešný podnikateľ spoločníkom a štatutárom vo vlastnej spoločnosti, a stal sa viac – menej nepostihnuteľný.

Po novom to takíto podnikavci nebudú mať jednoduché. Zavedenie skutkovej podstaty trestného činu nekalej likvidácie má sledovať trestné postihovanie osôb, ktoré na účel zmarenia ukončenia podnikania riadnou a zákonnou likvidáciou, napr. sprostredkujú a vyhľadajú „bieleho koňa“ alebo priamo prevedú obchodný podiel v obchodnej spoločnosti na „bieleho koňa“, teda tretiu osobu, ktorá nemá skutočný záujem na realizácii práv a povinností, vyplývajúcich z jej účasti v obchodnej spoločnosti.

Byť „bielym koňom“ sa už nevyplatí.

V neposlednom rade trestné stíhanie neobíde ani samotného „bieleho koňa“, ktorý prepožičia svoju totožnosť na účely prevzatia práv a povinností, ktoré nemá skutočný záujem vykonávať. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti voči „bielemu koňovi“ však musí byť splnená podmienka, že „biely kôň“ mal a mohol vedieť, že ten, kto na neho previedol účasť na právnickej osobe alebo ho ustanovil ako štatutárny orgán, mal úmysel zmariť riešenie ukončenia podnikania právnickej osoby likvidáciou.

Stručne povedané, trestne postihované je sprostredkovanie nekalej likvidácie, prevod majetkovej účasti na „bieleho koňa“ alebo samotné pôsobenie ako „biely kôň“. Kým pri prvých dvoch konaniach sa vyžaduje úmysel, v prípade pôsobenia ako „biely kôň“, stačí na spáchanie tohto trestného činu nedbanlivosť.

Vo všetkých troch prípadoch ide o prečin, t.j. zákon zaň ustanovuje trest odňatia slobody v dĺžke do 5 rokov. Vyššie trestné sadzby sa odvíjajú od výšky spôsobenej škody, ako aj od spôsobu konania (závažnejší spôsob konania), resp. od organizovanej formy páchania trestnej činnosti. V týchto najzávažnejších prípadoch sa trestná sadzba môže vyšplhať v hornej hranici až na 15 rokov.

Pokiaľ likvidácia nie je možná, pretože spoločnosť je predlžená, sú štatutári povinní postupovať v súlade so zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a podať v zákonom stanovenej lehote návrh na vyhlásenie konkurzu. Nesplnenie si tejto povinnosti môže štatutárovi, prípadne iným osobám, ktoré zákon taxatívne uvádza, priniesť nielen možné peňažné sankcie, resp. zodpovednosť za škodu, ale tiež riziko trestnej zodpovednosti za trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 Trestného zákona.

Pevne veríme, že novou právnou úpravou sa minimalizuje množstvo nekalých praktík niektorých podnikateľov, čo zvýši úspešnosť veriteľov pri vymáhaní ich pohľadávok a zlepší podnikateľské prostredie na Slovensku.