Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti (povinného z vecného bremena) v prospech inej osoby (oprávneného z vecného bremena) tak, že vlastník je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (in rem), alebo patria určitej osobe (in personam).
Podľa Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo priamo zo zákona. Ako sme už v úvode spomenuli, v rámci dedičského konania prichádza do úvahy zriadenie vecného bremena závetom alebo dedičskou dohodou, ak poručiteľ nezanechal závet, resp. je neplatný.
Závet predstavuje jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorého právne následky nastanú až jeho smrťou. Zákon tento právny dôvod zriadenia vecného bremena spája s výsledkami dedičského konania, v rámci ktorého dôjde k usporiadaniu majetkových vzťahov medzi dedičmi. Aby bol závet platný, a tým aj vecné bremeno ním zriadené, je potrebné, aby spĺňal náležitosti vyžadované ustanoveniami § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Najčastejšie je závetom zriaďované vecné bremeno práva doživotného užívania konkrétnej nehnuteľnosti. Ide o prípad, kedy chce poručiteľ zabezpečiť, aby ním označená osoba, v prospech ktorej je vecné bremeno zriadené, mohla nehnuteľnosť užívať a bývať v nej aj po jeho smrti, hoci nehnuteľnosť nadobudne do svojho vlastníctva iný dedič alebo dedičia.
Zaujímavosťou zriadenia vecného bremena závetom je, že takéto vecné bremeno je možné zriadiť aj v prospech akejkoľvek tretej osoby. Nemusí ísť len o dediča.
Upozorňujeme, že v prípade budúceho zriadenia vecného bremena na základe závetu nejde o podmienku pripojenú k závetu, ktorá je podľa Občianskeho zákonníka bez právnych následkov, teda neplatná.
Ak poručiteľ závet nezanechal alebo je závet posúdený ako neplatný, dôjde k dedeniu zo zákona, pričom dedičia sa môžu o svojich majetkových nárokoch vzájomne dohodnúť. Už z pojmoslovia vyplýva, že musí ísť o vzájomnú dohodu všetkých dedičov, ktorú musí pre jej platnosť a účinnosť schváliť súd, resp. ju osvedčí notár ako súdny komisár. Dedičskú dohodu súd schváli iba vtedy, keď neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.
Vecné bremeno možno zriadiť závetom alebo dohodou dedičov.
Zásadný rozdiel v zriadení vecného bremena závetom a dedičskou dohodou je v tom, že kým pri závete môže poručiteľ prejaviť svoju vôľu tak, že zriadi vecné bremeno v prospech akejkoľvek tretej osoby bez ohľadu na to, či je táto osoba dedičom alebo nie, pri dedičskej dohode sa dedičia môžu dohodnúť, že sa vecné bremeno zriadi len v prospech jedného z dedičov.
Občiansky zákonník pamätá aj na situáciu, keď zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Hrubým nepomerom sa spravidla rozumie stav, kedy oprávnená osoba z vecného bremena nijako neprispieva na nájomné, opravy či služby spojené s užívaním nehnuteľnosti. Pokiaľ sa oprávnený s povinným nevie alebo nechce dohodnúť, môže súd na návrh povinného z vecného bremena posúdiť a rozhodnúť, či sa zriadené vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzí alebo zruší. Zdôrazňujeme, že platne a účinne zriadené vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech oprávnenej osoby nie je možné zrušiť bez vedomia tejto oprávnenej osoby.
Vecné bremeno zriadené v dedičskom konaní vznikne až jeho vkladom do katastra nehnuteľností a následným zápisom na list vlastníctva. Či už pri závete alebo dohode dedičov, vždy treba venovať pozornosť tomu, aby výrok osvedčenia o dedičstve, resp. uznesenia súdu, obsahoval určité a zrozumiteľné vyjadrenie, že sa má zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti za súčasnej špecifikácie osoby, v prospech ktorej má byť zriadené. Ak by totiž súčasťou dohody dedičov bol napríklad len osobný záväzok iného dediča postarať sa o určitú osobu, ktorá nehnuteľnosť nadobudne do svojho vlastníctva, takýto osobný záväzok nie je vecným bremenom, tým pádom sa nemôže zapísať do katastra nehnuteľností a nenastanú tak ani právne účinky súvisiace so zriadením vecného bremena. Uvedené primerane platí aj pre zriadenie vecného bremena závetom.