Je súhlas potrebný?

Udelenie súhlasu je v mnohých prípadoch nevyhnutným predpokladom dodržania právneho poriadku Slovenskej republiky. Podmienkou zväčša je, že súhlas musí byť skutočne udelený, a to či už písomne, ústne alebo konkludentne. V jednom konkrétnom prípade sa však v našej legislatíve uplatňuje princíp predpokladaného súhlasu. Viete v ktorom?

Možno vás to prekvapí, ale princíp predpokladaného súhlasu sa v právnom poriadku Slovenskej republiky uplatňuje práve v problematike posmrtného darovania ľudských orgánov.

Aj taká citlivá oblasť, akou je odber a následná transplantácia ľudských orgánov, buniek alebo tkanív, je upravená príslušnou legislatívou, ktorá zabezpečuje ochranu, bezpečnosť a práva darcov a príjemcov orgánov.

Vo svete existujú dve formy úpravy darcovstva orgánov po smrti (transplantácie ex mortuo). Prvým uplatňovaným princípom je už vyššie spomínaný princíp predpokladaného súhlasu (opting out). Na základe tohto princípu sa predpokladá, že súhlas s posmrtným odberom a následným darovaním orgánov udelil každý, kto odber a darovanie orgánov výslovne neodmietol počas svojho života.

Opakom princípu predpokladaného súhlasu je princíp informovaného súhlasu (opting in), ktorý sa uplatňuje v krajinách ako USA alebo Holandsko. V tomto systéme sa na darovanie orgánov po smrti osoby vyžaduje jej aktívny prístup, tzn. darca musí už za svojho života vyjadriť súhlas s darovaním orgánov po jeho smrti. V prípade, že súhlas neudelil, jeho orgány nebudú predmetom darcovstva, prípadne sa bude akceptovať postoj jeho rodiny.

Vychádzajúc z uvedeného, odobrať ľudský orgán, tkanivo alebo bunky z tela mŕtveho darcu je v podmienkach Slovenskej právnej úpravy možné len vtedy, ak osoba počas svojho života neurobila písomné vyhlásenie o nesúhlase s odobratím ľudského orgánu, tkaniva alebo buniek po smrti.

To znamená, že súhlas s darovaním orgánov nie je potrebný. Potenciálnym darcom orgánov je teda automaticky každý, kto počas svojho života neurobil vyššie spomínané vyhlásenie. Na základe takéhoto vyhlásenia je potom vyhlasujúca osoba zapísaná do tzv. „zoznamu nedarcov,“ ktorý vedie Národná transplantačná organizácia. Vyhlásenie je samozrejme možné kedykoľvek odvolať.

Za osobu, ktorá nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, môže písomné vyhlásenie o nesúhlase s odobratím ľudského orgánu, tkaniva alebo buniek po smrti urobiť jej zákonný zástupca. Uvedené sa vzťahuje najmä na prípady maloletých detí alebo osôb s obmedzenou právnou spôsobilosťou. V tejto súvislosti je však nutné podotknúť, že dosiahnutím plnoletosti dieťaťa stráca takéto vyhlásenie urobené jeho zákonným zástupcom platnosť.

Súhlas s darovaním orgánov nie je potrebný!

Podmienkou začatia samotného procesu odberu orgánov je nielen preverenie, či potenciálny darca nie je zapísaný v „zozname nedarcov“, ale aj úplná a nezvratná strata všetkých funkcií jeho mozgu (mozgová smrť).

V prípade, že u potenciálneho darcu dôjde k mozgovej smrti, príslušné orgány sú oprávnené začať proces odberu a následnej transplantácie, a to aj bez súhlasu rodinných príslušníkov zosnulého. Ak však rodina odber odmieta, jej rozhodnutie sa v praxi zväčša rešpektuje, aj keď zákon odber umožňuje.

Je nutné podotknúť, že darovanie ľudských orgánov, tkaniva alebo buniek je vždy bezplatné a pozostalým nikdy nevzniká žiadny nárok na akékoľvek finančné odškodnenie. Taktiež, akýkoľvek odber ľudského orgánu, tkaniva, buniek alebo ich transplantácia s cieľom finančného zisku, majetkového prospechu alebo akéhokoľvek iného prospechu sú zakázané.

Princíp predpokladaného súhlasu s darovaním orgánov bol do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený zákonom č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Príslušnej problematike sa bližšie venuje najmä zákon č. 317/2016 Z.z. o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek, ktorý priamo (výslovne) upravuje právo odobrať ľudský orgán, tkanivo a bunky z tela mŕtveho darcu, pokiaľ táto osoba počas svojho života neurobila písomné vyhlásenie o nesúhlase s odberom.

Dôvodom prijatia takejto právnej úpravy je najmä tá skutočnosť, že transplantácie orgánov zachraňujú ľudské životy a dávajú šancu žiť tým, pre ktorých je transplantácia jedinou nádejou na život. V neposlednom rade sa touto právnou úpravou sleduje aj zjednodušenie medicínskeho procesu, v ktorom je cenná každá minúta.