ÚVOD BLOG
Ochrana osobnosti a náhrada nemajetkovej ujmy
Médiá často prinášajú informácie o vysokých sumách odškodného, ktorého sa domohli nespokojní spotrebitelia, neraz vynaliezaví špekulanti, voči nadnárodným spoločnostiam. Každý z nás určite počul o chronicky známom prípade mačky sušenej v mikrovlnnej rúre, alebo vodičovi, ktorý sa domohol odškodnenia, pretože si myslel, že tempomat je schopný samostatne viesť motorové vozidlo.
Nad podobnými prípadmi, či už sa skutočne stali alebo sú len žartom, sa usmejeme. Omnoho vážnejšie vnímame informácie o odškodnení verejných činiteľov, obetí dopravných nehôd, alebo rodinných príslušníkov v prípadoch nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. V spleti mediálnych informácií, často zo zahraničia, je pochopiteľné, že problematika „odškodného“ je vnímaná skreslene a nejeden z nás ľahko nadobudne mylnú predstavu o tom, aké vysoké by „odškodné“ malo byť, a v ktorých prípadoch vôbec prichádza do úvahy.
V prvom rade musíme zdôrazniť, že pojem „odškodné“ nie je z pohľadu právnej terminológie správny. Slovenský právny poriadok dôsledne rozlišuje medzi „škodou“ a „nemajetkovou ujmou“. Hoci majú tieto dva inštitúty spoločný základ, v mnohom sa odlišujú.
Zjednodušene, pri náhrade škody ide o náhradu za skutočný úbytok majetku. Pôjde najmä o prípady rôznych poškodení hnuteľných vecí, nehnuteľností, ale patrí sem aj škoda na zdraví, či ušlý zisk. Prípady, ktoré sme načrtli v úvode článku, spadajú pod. tzv. ochranu osobnosti. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Práve toto textovo stručné ustanovenie je podkladom pre ochranu širokého okruhu tzv. osobnostných práv.
V praxi sa uvedené ustanovenie najčastejšie používa v súvislosti s porušením práva na česť a dôstojnosť, teda v prípadoch zverejňovania alebo šírenia nepravdivých, či urážlivých informácií. Chceli by sme podotknúť, že nemusí ísť len o zverejnenie v masových médiách, k neoprávnenému zásahu môže dôjsť aj uverejnením či šírením nepravdivých alebo urážlivých informácií prostredníctvom sociálnych sietí alebo dokonca ústne.
Časté sú porušenia práva na súkromie, pod ktoré spadá i ochrana súkromného a rodinného života. Jedná sa najmä o prípady usmrtenia osôb pri dopravných nehodách alebo pri nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Pozostalí sa v takomto prípade môžu domáhať nárokov z porušenia svojho práva na súkromný a rodinný život, nakoľko stratou blízkej osoby nepochybne dochádza k neodstrániteľnému zásahu do intímnej a citovej sféry.
V rozpore s bežným názorom, nie každá nadávka, ktorú si navzájom uštedria susedia pri výmene názorov, je dôvodom podania žaloby.
Musíme zdôrazniť, že koncepcia ochrany osobnosti je u nás vystavaná na iných princípoch, než je tomu v prípade krajín s anglosaským právnym systémom, z ktorých pochádzajú správy o priam „bizarných odškodneniach“.
Občiansky zákonník ustanovuje, že fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo takéto zadosťučinenie postačujúce, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku peňažnej náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je len jedným z možných prostriedkov ochrany osobnosti a prichádza do úvahy najmä tam, kde nie je možné odstrániť vzniknutý stav uvedením do pôvodného stavu a pokiaľ morálne zadosťučinenie nie je dostačujúce.
Je len na dotknutej osobe, ktorý z prostriedkov ochrany využije a či sa bude domáhať náhrady nemajetkovej ujmy. Uplatnenie tohto nároku odporúčame starostlivo zvážiť, pretože má vplyv na výšku súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. V rozpore s bežným názorom, nie každá nadávka, ktorú si navzájom uštedria susedia pri výmene názorov, je dôvodom podania žaloby, na základe ktorej sa bude dotknutá strana domáhať náhrady nemajetkovej ujmy v stovkách či tisíckach eur. Pri vážnom zásahu od ochrany súkromného života, akým je napríklad strata blízkej osoby, je však náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch vždy prípustná, nakoľko takýto stav sa nedá odstrániť len poskytnutím morálneho zadosťučinenia.
S rovnakou starostlivosťou je vhodné postupovať aj pri stanovení výšky požadovanej nemajetkovej ujmy. Zákon v tomto smere neposkytuje konkrétne usmernenie. Jedným z riešení je prihliadnutie na súdnu prax, avšak ani táto nie je jednotná. Výška priznanej nemajetkovej ujmy sa v skutkovo podobných veciach značne odlišuje a neraz sa stane, že náhrada nemajetkovej ujmy priznaná v prípade úmrtia blízkej osoby je nižšia ako náhrada priznaná v prípadoch porušenia práva na ochranu osobnej cti. Predpokladáme, že nie sme jediní, kto by uvítal v tomto smere precizovanie právnej úpravy, alebo aspoň dôslednú a jednotnú aplikačnú prax.
Za osobitne aktuálnu považujeme problematiku náhrady nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Slovenská súdna prax dosiaľ zastávala názor, že náhradu nemajetkovej ujmy nemožno z povinného zmluvného poistenia poskytnúť, teda že poisťovne nie sú povinné titulom povinného zmluvného poistenia za škodcov nahrádzať poškodeným nemajetkovú ujmu. Tento záver často pôsobí v praxi ťažkosti, najmä pokiaľ je ten, kto škodu spôsobil, nemajetný, a teda reálna vymožiteľnosť náhrady nemajetkovej ujmy je nízka.
Medzičasom však Súdny dvor Európskej únie vo veci Haasová vs. Rastislav Petrík a Blanka Holingová, sp. zn. C-22/12 zo dňa 24.10.2013 konštatoval, že povinné zmluvné poistenie má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Slovenské súdy sú povinné uvedený právny názor rešpektovať, nakoľko majú povinnosť vnútroštátne právne predpisy interpretovať tzv. eurokonformným výkladom – t.j. v súlade s právnymi normami prijímanými na úrovni Európskej únie.
V súčasnosti sa už objavujú prvé súdne rozhodnutia, ktoré nárok na náhradu nemajetkovej ujmy voči poisťovniam titulom povinného zmluvného poistenia priznávajú, avšak situácia nie je právne vyriešená. Optimálne by bolo prijatie novej právnej úpravy, ktorá by slovenský zákon o povinnom zmluvnom poistení zosúladila s normami európskeho práva. Napriek komplikovanej situácii odporúčame, aby sa osoby, ktorých sa uvedená problematika týka, obrátili na advokáta a zvážili, či svoj nárok uplatnia cestou súdneho konania nielen proti tomu, kto škodu spôsobil, ale aj proti poisťovni.
Spory spojené s neoprávneným zásahom práva na ochranu osobnosti sa na prvý pohľad javia ako jednoznačné. V skutočnosti však ide o rozsiahlu problematiku, v rámci ktorej je potrebné postupovať vždy s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ sa domnievate, že do vašich osobnostných práv bolo neoprávnene zasiahnuté, odporúčame vec prerokovať s advokátom a eventuálne podanie žaloby dôkladne zvážiť.