Počet zadlžených osôb, či dokonca celých rodín, každý rok nezadržateľne stúpa. Na vine môže byť viacero faktorov: zlá hospodárska situácia v krajine, vysoké percento nezamestnanosti obyvateľov, nerozumný výber pôžičiek, neuspokojivé podnikateľské výsledky alebo nepredvídateľné životné situácie.
Nie vždy je možné vyhnúť sa zadĺženiu. Veď takmer každý druhý z nás spláca nejakú pôžičku, či už hypotéku na dom, byt alebo leasing na auto či elektrospotrebiče. Aj pri tých najpoctivejších úmysloch sa môže stať, že v dôsledku nepriaznivých okolností prerastú človeku dlhy cez hlavu a nedokáže ich ani pri najlepšej vôli splácať. Mnohokrát dokonca v médiách zachytíme informácie o tragických samovraždách ľudí, ku ktorým ich priviedla beznádej nad bezvýchodiskovou situáciou, v ktorej sa kvôli svojmu zadlženiu ocitli. Zúfalstvo je o to väčšie, ak kvôli pribúdajúcim dlhom neostáva rodine dostatok prostriedkov na pokrytie základných životných potrieb.
Ak už aj vaše dlhy prerástli pomyselnú čiaru znesiteľnosti, ocitli ste sa v hraničnej životnej situácií, resp. už nie je vo vašich reálnych možnostiach niesť ťažké finančné bremeno, inštitút tzv. „oddlženia“, ktorý uviedol do života zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze, prináša určité východisko.
Oddlženie fyzickej osoby, hovorovo nazývané „osobný bankrot“, je inštitút, ktorý dovoľuje dlžníkovi, či už ide o podnikateľa alebo obyčajného bežného človeka, aby sa po skončení konkurzu, za podmienok ustanovených v zákone o konkurze, domáhal na súde zbavenia svojich dlhov. Výsledkom tohto konania je dosiahnutie stavu, kedy sa dlžník oddlží, a teda dosiahne nevymáhateľnosť svojich dlhov.
Zákonodarca zaviedol inštitút oddlženia najmä z dôvodu predchádzajúceho nerovnomerného postavenia fyzických a právnických osôb. Pred zavedením oddlženia bol totiž právny stav výhodnejší pre právnické osoby, v prípade ktorých po skončení konkurzu a prípadnej likvidácii došlo k ich výmazu z príslušného registra, a tým k ich právnemu zániku. So skončením existencie právnickej osoby tak zároveň zanikli aj jej záväzky voči veriteľom.
Na majetok fyzickej osoby však nemožno vykonať likvidáciu, ani ju „vymazať“ z matriky. Pri absencii oddlženia sa preto stávalo, že fyzická osoba sa nevedela z kolobehu dlhov a úverov vyslobodiť a vo vzťahu k svojím veriteľom musela svoje dlhy v celosti splatiť.
Cieľom oddlženia je teda ochrániť fyzickú osobu, ktorá na rozdiel od právnickej osoby, po skončení konkurzu naďalej žije a jej fyziologické, sociálne a kultúrne potreby zostávajú zachované. S ohľadom na tento charakter fyzickej osoby by bolo zjavne nespravodlivé, keby bola odkázaná na celoživotný útek pred svojimi veriteľmi. Oddlženie má pomôcť dlžníkovi zákonnou cestou zbaviť sa všetkých svojich dlhov, ktoré mal pred začiatkom konkurzu, aj keď v konkurze alebo skúšobnom období neboli uspokojené, a tým pre poctivých úpadcov docieliť dôstojný život a prípadne aj hospodársky úspech po absolvovaní procesu konkurzu a oddlženia.
Cieľom oddlženia je ochrániť fyzickú osobu, ktorá na rozdiel od právnickej osoby, po skončení konkurzu naďalej žije a jej fyziologické, sociálne a kultúrne potreby zostávajú zachované.
Samotný proces oddlženia môže nastať len v tom prípade, ak mu predchádzal konkurz, a tento nebol zrušený z dôvodu nedostatku majetku na úhradu pohľadávok proti podstate. Návrh na oddlženie môže podať fyzická osoba zároveň s návrhom na vyhlásenie konkurzu, avšak nič jej nebráni v tom, aby podala návrh na oddlženie aj v priebehu konkurzného konania, najneskôr však do zrušenia konkurzu. V návrhu musí dlžník okrem všeobecných náležitostí uviesť aj odôvodnenie, prečo žiada o oddlženie a vyjadriť poctivý zámer, že vynaloží primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov.
Vzhľadom na to, že fyzické osoby zväčša nemajú vysoký počet veriteľov a ani ich osobný majetok nemá vysokú hodnotu, v prevažnej väčšine takýchto prípadov vyhlási súd tzv. malý konkurz. Tento sa, okrem drobných odlišností, riadi primerane ustanoveniami zákona o konkurze.
V súvislosti s podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu však väčšina „malých“ dlžníkov naráža na ťažko prekonateľné prekážky. Tieto sú spojené v prvom rade s povinnosťou uhradiť na účet súdu preddavok na odmenu správcu konkurznej podstaty. Potvrdenie o zaplatení preddavku vo výške 663,88 € pre fyzické osoby je totiž prílohou k návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Okrem toho musí dlžník (úpadca) vlastniť dostatočne veľký majetok na to, aby postačoval aspoň na úhradu pohľadávok proti podstate. Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a týkajú sa najmä nákladov na speňažovanie majetku úpadcu v konkurznom konaní, odmeny správcu konkurznej podstaty, pohľadávok na daniach, poplatkoch, clách a pod.
S prihliadnutím na to je oddlženie vhodné len pre tie fyzické osoby, ktorých dlhy výrazne prevyšujú ich majetok, avšak zároveň majú aj určitý majetok, resp. preukázateľný príjem, ktorý postačuje na zaplatenie preddavku a úhradu pohľadávok proti podstate.
Aby súd zrušil konkurz a povolil oddlženie, musí mať tiež za preukázané, že úpadca v konkurznom konaní riadne plnil svoje povinnosti a poskytoval správcovi konkurznej podstaty všetku potrebnú súčinnosť. Spolu s tým súd zároveň náležite posudzuje návrh úpadcu na oddlženie a jeho poctivý zámer uspokojiť pohľadávky veriteľov. Z tohto hľadiska by preto mal byť návrh spracovaný precízne a obsahovať najmä vyhlásenie a záväzok úpadcu, že sa zamestná, prípadne začne podnikať, a počas skúšobného obdobia bude riadne a včas odvádzať časť svojho príjmu na úhradu záväzkov voči svojím veriteľom.
Je potrebné podotknúť, že na oddlženie nie je právny nárok. Súd je oprávnený, avšak nie povinný, povoliť oddlženie, a to najmä v prípade, ak úpadca nespĺňa podmienky na povolenie oddlženia, počas konkurzného konania úpadca neplnil riadne svoje povinnosti, resp. súd nie je presvedčený o tom, že úpadca má poctivý zámer v skúšobnom období riadne plniť svoje povinnosti a uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov. Súd bez ďalšieho zamietne návrh na oddlženie najmä, ak zrušil konkurz na úpadcu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate.
Ak sú naplnené všetky podmienky, súd rozhodne o povolení oddlženia bezodkladne po tom, ako zruší konkurz. V uznesení o povolení oddlženia súd, okrem iného, rozhodne o uložení skúšobného obdobia dlžníkovi v zákonom stanovenej dobe 3 roky.
Ak si dlžník počas skúšobného obdobia riadne neplnil svoje povinnosti či opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené zákonom o konkurze alebo ak jeho príjem nepostačuje ani na úhradu odmeny správcu, súd rozhodne uznesením o zrušení skúšobného obdobia.
Pokiaľ si dlžník počas skúšobného obdobia riadne plnil svoje povinnosti a po jej uplynutí súd zhodnotí, že dlžník je schopný zodpovedať za svoje záväzky a riadne ich plniť, rozhodne súd uznesením o oddlžení. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa tak pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, stávajú nevymáhateľnými, čo znamená, že sa ich veritelia nemôžu domáhať na súde.
Oddlženie je účinný, zákonom dovolený spôsob, ako sa môže fyzická osoba zbaviť svojich dlhov. Napriek existencii tohto inštitútu, by však človek nemal čakať, kým mu „voda natečie do topánok“, ale mal by myslieť aj na prevenciu, a teda počínať si tak, aby predchádzal vzniku zbytočných a neúnosných dlhov.