Podstatou záložného práva je, že sa vzťahuje na záloh – hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, ak sú prevoditeľné, alebo súbor vecí, hromadnú vec, či podnik – a oprávňuje veriteľa, aby sa zo zálohu uspokojil, ak dlžník nesplní svoj dlh. Inak povedané, veriteľ na základe záložného páva nadobúda oprávnenie záloh speňažiť a získanými prostriedkami uhradiť svoju pohľadávku.
Hoci právny vzťah spojený so záložným právom býva obvykle dvojstranný, kde na jednej strane vystupuje veriteľ a na druhej strane dlžník ako záložca, nemusí to tak byť vždy. Záložcom, teda osobou, ktorá poskytuje záloh, môže byť i tretí subjekt odlišný od dlžníka. Vznikne tak vzťah, kde bude vystupovať veriteľ, požadujúci splnenie dlhu od dlžníka, dlžník, ktorý má povinnosť plniť veriteľovi a záložca, ktorého majetok bude zaťažený záložným právom. Ak dlžník svoj dlh voči veriteľovi nesplní, veriteľ pristúpi k výkonu záložného práva a speňaží založený majetok záložcu.
Je na mieste upozorniť, že pokiaľ vás niekto požiada, aby ste na svoj majetok zriadili záložné právo na zabezpečenie dlhu, rozhodnutie by ste si mali dôkladne premyslieť. V konečnom dôsledku môžete o vec, ktorú záložným právom zaťažíte, prísť.
Obzvlášť veľkú pozornosť odporúčame venovať zmluve o zriadení záložného práva. Zákon pre túto zmluvu predpisuje písomnú formu. Zmluva musí obsahovať určenie pohľadávky, ktorá sa zabezpečuje a jej hodnotu. Eventuálne môže zmluva určovať najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka záložným právom zabezpečuje. Dbajte na to, aby záložným právom bola zabezpečená len pohľadávka, ktorú v skutočnosti chcete zabezpečiť. Ak sa záložným právom zabezpečuje nepeňažná pohľadávka, je praktické určiť v zmluve jej hodnotu v peniazoch. Vyhnete sa tak prípadným sporom ohľadom hodnoty pohľadávky, prípadne nepríjemnému prekvapeniu pri jej dodatočnom ocenení.
Podstatnou náležitosťou zmluvy je taktiež určenie samotného zálohu, teda predmetu vlastníctva, ktorý sa záložným právom zaťažuje. Odporúčame, aby záloh bol špecifikovaný čo najpresnejšie. V opačnom prípade hrozí, že zmluva bude neplatná pre neurčitosť. Pokiaľ ste v pozícii záložcu, dbajte na to, aby ste záložným právom nezaťažili väčšiu časť svojho majetku, než ste mali v úmysle – nie je totiž vylúčené, že jedna pohľadávka môže byť zabezpečená záložným právom k viacerým zálohom, alebo naopak, že na jednom zálohu bude zriadených viac záložných práv.
Zriadenie záložného práva na svoj majetok si vždy dôkladne premyslite.
Najdôležitejšou časťou zmluvy o zriadení záložného práva je určenie spôsobu, ktorým môže veriteľ záloh speňažiť. Veriteľ bude obvykle postupovať podľa zákona o dobrovoľných dražbách a záloh vydraží. Zmluva však môže určovať aj iný druh speňaženia – napríklad priamy predaj tretej osobe zvolenej veriteľom. Pre takýto prípad radíme dohodnúť si podrobné podmienky predaja, najmä najnižšiu cenu, za ktorú je veriteľ oprávnený záloh speňažiť, a to aj napriek skutočnosti, že zákon ukladá veriteľovi povinnosť predať záloh za cenu obvyklú.
Na vznik záložného práva nestačí len uzatvorenie zmluvy. V rámci ochrany tretích osôb sa výrazne posilnila publicita záložného práva, a preto sa vyžaduje jeho registrácia. Pri nehnuteľnostiach pôjde o vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Pri hnuteľných veciach sa záložné práva registrujú v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Ako vyplýva už z názvu, vedenie registra zabezpečujú notári. Register je verejný a dostupný na stránke Notárskej komory Slovenskej republiky (www.notar.sk).
V osobitných prípadoch, najmä ak zálohom je predmet duševného vlastníctva, sa vyžaduje registrácia v iných evidenciách a registroch, kde je predmet zálohu evidovaný. Záložné právo k hnuteľnej veci môže okrem registrácie vzniknúť aj faktickým odovzdaním veci do úschovy veriteľa.
Záložné právo prevodom zálohu nezaniká, ibaže by ste záloh nadobudli pri výkone záložného práva od veriteľa, ktorého záložné právo je prvé v poradí. Na túto skutočnosť neradno zabúdať, pretože kúpa zaťaženej veci znamená, že si spoločne s vecou „kupujete“ i možnosť prísť o ňu výkonom záložného práva. Pri kúpe nehnuteľnosti obvykle problémy nenastávajú, pretože list vlastníctva je ľahko čitateľný. Len málokto si však v Notárskom centrálnom registri záložných práv preverí, či hnuteľná vec, ktorú mieni kúpiť, nie je predmetom záložného práva.
Zriadenie záložného práva na svoj majetok si vždy dôkladne premyslite, nakoľko jeho výkon z pohľadu veriteľov je veľmi efektívny a spojený s dodatočnými nákladmi, ktoré môže veriteľ uspokojiť z výťažku získaného predajom zálohu.