Právne následky smrti

Úmrtie predstavuje nemilú okolnosť, ktorá však neoddeliteľne patrí k životu. Pre pozostalých okrem citovej traumy predstavuje množstvo vybavovania, a to nielen v spojitosti s dedičským konaním. Keďže je situácia nie vždy jasná, radi by sme priniesli základný náhľad na vybrané právne následky smrti.

Z hľadiska právnej teórie pri fyzickej osobe hovoríme o právnej subjektivite, resp. spôsobilosti mať práva a povinnosti. Každá osoba túto spôsobilosť nadobúda narodením a má ju počas celého života, kedy existuje ako subjekt práva. Smrťou táto spôsobilosť zaniká. Hoci sa smrťou život človeka končí, z právneho hľadiska smrť nie vždy predstavuje úplný koniec. Nie všetky práva a povinnosti smrťou ich nositeľa zaniknú. Práve naopak, väčšina z nich pretrvá a je potrebné sa nimi zaoberať.

Otázka, či právo alebo povinnosť zaniknú, závisí najmä od ich povahy. Typicky zanikajú práva a povinnosti neoddeliteľne späté s osobou zomrelého, teda také práva a povinnosti, ktorých nositeľom nemôže byť nik iný. Pôjde najmä o práva a povinnosti vyplývajúce z rodinnoprávnych vzťahov, práva a povinnosti plynúce zo splnomocnenia, vybrané práva a povinnosti v oblasti pracovného práva, či niektoré práva a povinnosti zomrelého ako dlžníka alebo veriteľa zo záväzkových právnych vzťahov.

Osobitnú pozornosť je vhodné venovať práve poslednej skupine. Záväzkové právne vzťahy smrťou zaniknú, len ak boli viazané na osobu zomrelého. V pozícii zomrelého ako veriteľa pôjde napríklad o zánik nároku na bolestné. V pozícii zomrelého ako dlžníka pôjde o také záväzky, ktoré nemôže splniť nik iný, a ktoré mal vykonať výlučne zomrelý (napr. záväzok namaľovať obraz, pokiaľ šlo o maliara a pod.).

Mali by ste mať na pamäti, že peňažné dlhy obvykle smrťou nezanikajú a dedia sa rovnako ako majetok, ktorý po sebe zomrelý zanechal. Dedičia majú viacero možností, ako sa s týmito dlhmi vyporiadať. Dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, môžu predĺžené dedičstvo prenechať veriteľom na úhradu dlhov, alebo môžu dedičstvo úplne odmietnuť.

Smrťou zaniknú i vecné bremená, ak patrili výlučne zomrelému. Preto ak má vecné bremeno slúžiť i po smrti fyzickej osoby (napr. ak pôjde o právo prechodu na účely prístupu k domu), je vhodné zriadiť ho ako tzv. vecné právo. Uvedené znamená, že právo nebude náležať konkrétnej osobe, ale bude späté s konkrétnou nehnuteľnosťou a jej vlastníctvom.

V tejto súvislosti podotýkame, že smrťou vždy zanikne predkupné právo oprávneného, a to i predkupné právo zriadené ako vecné právo. S prihliadnutím na § 603 ods. 2 a § 604 Občianskeho zákonníka totiž vecné predkupné právo prechádza len na strane povinného. Ak mal zomrelý oprávnenie v podobe predkupného práva, jeho smrťou toto oprávnenie domáhať sa kúpy veci zanikne. Ak však bol zomrelý povinný z predkupného práva, t.j. mal povinnosť vec niekomu inému predať, a ak predkupné právo bolo dojednané ako vecné právo, táto povinnosť prejde i na právnych nástupcov zomrelého a tí budú tiež viazaní predkupným právom.

Z právneho hľadiska smrť nie vždy predstavuje úplný koniec.

V spojitosti s vyššie uvedenými okolnosťami sa môže naskytnúť otázka, čo v prípade, ak zomrelý bol účastníkom súdneho konania, a toto do okamihu jeho smrti nebolo právoplatne ukončené. Súd bude vždy posudzovať, či predmetom konania je vec, v ktorej možno pokračovať, alebo vzhľadom na smrť fyzickej osoby predmet konania odpadol. Konanie sa zastaví najmä v rodinnoprávnych veciach – nemalo by význam pokračovať v konaní o rozvod manželstva, keďže smrťou jedného z manželov došlo automaticky i k jeho zániku. Naopak v prípade majetkoprávnych sporov nič nebráni, aby sa v konaní pokračovalo s právnymi nástupcami zomrelého. Tí vstupujú do postavenia zomrelého v celom rozsahu a stávajú sa účastníkmi súdneho konania bez toho, aby o tom súd musel samostatne rozhodovať. Zjednodušene môžeme povedať, že súdny spor sa dá „zdediť“ a spolu s ním aj zodpovednosť za trovy súdneho konania.

Z podobnej koncepcie vychádza i Správny poriadok, podľa ktorého sa konanie zastaví, ak účastník konania zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania.

V prípade zodpovednosti za priestupky je smrť rovnako dôvodom na zastavenie konania. Pokiaľ osoba podozrivá z priestupku zomrie pred začatím konania, vec sa odloží bez začatia konania.

V trestnom práve smrť predstavuje jeden z dôvodov zakladajúcich neprípustnosť trestného stíhania, čo znamená, že trestné stíhanie nemožno začať a v prípade, ak bolo začaté, je nutné ho zastaviť. Existujú však výnimočné situácie, kedy možno v konaní pokračovať i po smrti. Ide najmä o prípady mimoriadnych opravných prostriedkov podaných v prospech zomrelého, kedy v prípade zrušenia pôvodného rozhodnutia, resp. v prípade povolenia obnovy konania, zákon umožňuje v konaní pokračovať. Tým je prakticky daná možnosť „očistiť“ meno obvineného i po jeho smrti.

Každé rozhodnutie v živote, obzvlášť rozhodnutie s právnymi následkami, je dobré dôkladne premyslieť. Ako totiž vyplýva z nášho článku, od následkov niektorých rozhodnutí nás neoslobodí nič, ani smrť.