Základnými predpokladmi dedenia sú smrť fyzickej osoby, existencia dedičstva, právny titul dedenia (či už zo zákona alebo zo závetu) a existencia spôsobilého dediča.
Dedičskú spôsobilosť má dedič povolaný dediť, ktorý nie je dedičsky nespôsobilý. Dedičská nespôsobilosť prichádza do úvahy len u fyzických osôb. Fyzická osoba je nespôsobilá dediť, ak sa dopustila úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo sa dopustila zavrhnutiahodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle.
Poručiteľ môže anulovať dedičskú nespôsobilosť konkrétneho dediča, a to odpustením. Ide o jednostranný právny úkon poručiteľa, na platnosť ktorého sa nevyžaduje žiadna predpísaná osobitná forma. Pre zaistenie právnej istoty je však najlepšia písomná forma.
Posledným predpokladom dedenia je nevyužitie práva odmietnuť dedičstvo. Odmietnuť dedičstvo môže spôsobilý dedič po smrti poručiteľa a len v lehote do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol súdom alebo notárom o práve odmietnuť dedičstvo i o následkoch takéhoto odmietnutia, upovedomený. Odmietnutie dedičstva sa musí urobiť ústne vyhlásením pred príslušným súdom alebo notárom alebo aj písomne a bez akýchkoľvek podmienok či výhrad. Zdôrazňujeme, že nie je možné odmietnuť len časť dedičstva alebo len určité veci z dedičstva. Dedičstvo možno odmietnuť vždy iba ako celok. Treba mať na pamäti, že vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať a ani od neho odstúpiť.
Dediť zo zákona možno v prípadoch, ak poručiteľ nezanechal závet, prípadne závet síce zanechal, avšak tento je celý neplatný, alebo všetci závetní dedičia dedičstvo odmietli. Existujú aj prípady, kedy poručiteľ síce závet zanechal, ale tento je neplatný len sčasti, prípadne v závete neodkázal celé dedičstvo, alebo niektorý zo závetných dedičov dedičstvo odmietol. Vtedy sa dedí súbežne zo závetu i zo zákona.
Osoby, ktoré dedia po poručiteľovi zo zákona sú ustanovené podľa stupňa príbuzenstva, resp. blízkym vzťahom k poručiteľovi, i vzťahom takejto osoby k poručiteľovi v rámci jeho domácnosti alebo závislosťou jej výživy od poručiteľa.
Zákon počíta so štyrmi dedičskými skupinami. Treba uviesť, že osoby spadajúce do tej – ktorej dedičskej skupiny nededia zo zákona po poručiteľovi spoločne a naraz, ale sú k sebe vo vzťahu podriadenosti.
Pri dedení zo zákona ako prví prichádzajú do úvahy dedičia v rámci prvej dedičskej skupiny. V tejto skupine zákonných dedičov dedia deti poručiteľa (manželské, nemanželské, osvojené) a pozostalý manžel každý rovnakým dielom.
Deti poručiteľa môžu zo zákona zdediť celý jeho majetok.
Ak deti poručiteľa nežijú, alebo nie sú spôsobilé dediť, dedia ich dedičský podiel rovnakým dielom ich potomkovia (vnuci poručiteľa) a ak ani týchto niet, resp. nemôžu dediť, dedia ich deti (pravnuci poručiteľa).
Zdôrazňujeme, že deti poručiteľa sú samostatnými dedičmi. To znamená, že ak manželstvo pozostalého manžela a poručiteľa v okamihu smrti poručiteľa už netrvá, deti poručiteľa môžu zdediť celý jeho majetok.
Za zmienku tiež stojí, že pozostalý manžel môže v rámci prvej skupiny po poručiteľovi dediť iba v prípade, ak mal poručiteľ deti. Ak bol poručiteľ bezdetný, pozostalý manžel nemôže sám zdediť celý majetok a prechádza tak do druhej dedičskej skupiny.
V druhej dedičskej skupine dedí pozostalý manžel, rodičia poručiteľa a tzv. spolužijúce osoby, ktoré žili s poručiteľom nepretržite najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli výživou odkázaní na poručiteľa. Pozostalý manžel má v tejto skupine nárok vždy na jednu polovicu dedičstva. Zvyšok dedičstva dedia ostatní dedičia z druhej skupiny rovnakým dielom.
Treba tu tiež podotknúť, že pozostalý manžel poručiteľa a rodičia poručiteľa môžu byť v rámci druhej dedičskej skupiny samostatnými dedičmi. Spolužijúce osoby nemôžu dediť samostatne, a preto ak niet manžela ani rodičov poručiteľa, prechádzajú spolužijúce osoby do tretej dedičskej skupiny.
V tretej skupine zákonných dedičov dedia súrodenci poručiteľa a spolužijúce osoby. Títo dedia rovnakým dielom. Súrodenci poručiteľa i spolužijúce osoby môžu byť každý samostatnými dedičmi a zdediť celé dedičstvo. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, dedia jeho dedičský podiel deti tohto súrodenca (synovci a netere poručiteľa). Z tejto dedičskej skupiny už nikto neprechádza do štvrtej dedičskej skupiny.
Do poslednej štvrtej dedičskej skupiny patria prarodičia poručiteľa, z ktorých každý dedí rovnakým dielom. Ak nededí žiadny z prarodičov poručiteľa, dedia ich potomkovia (strýko a teta poručiteľa).
Napriek tomu, že v rámci dedičského konania najčastejšie dedia po poručiteľovi dedičia z prvej alebo druhej skupiny, vymedzenie okruhu zákonných dedičov a ich skupín je predovšetkým výrazom snahy zákonodarcu ponechať majetok poručiteľa v jeho rodine a predísť tak tomu, aby pripadol štátu ako tzv. odúmrť