Úprava stretávania s maloletým dieťaťom na čas po rozvode

Čoraz častejším dôsledkom vzájomných nezhôd manželov je rozvod. Obzvlášť náročný je rozvod manželstva, z ktorého pochádzajú maloleté deti. Stretávanie rodiča s maloletým dieťaťom je jedným z rodičovských práv („právo na styk“), ktoré sa má na čas po rozvode upraviť. V dnešnom vydaní právnej rubriky si túto problematiku priblížime, a to i s ohľadom na prípady, kedy môže byť stretávanie rodiča s dieťaťom vylúčené, resp. zakázané.

S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené i konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu („rodičovské práva a povinnosti“). Pod úpravou rodičovských práv a povinností sa rozumie do koho osobnej starostlivosti bude dieťa zverené, kto bude spravovať jeho majetok, kto ho bude zastupovať v bežných veciach, aká bude výška výživného a ako sa upraví stretávanie dieťaťa s rodičom, do osobnej starostlivosti ktorého nebolo zverené.

Nakoľko je oblasť rodičovských práv a povinností veľmi komplexná, pre dnešný článok sme vybrali podľa nášho názoru najfrekventovanejšiu otázku rodinného práva, ktorou je úprava stretávania s maloletým dieťaťom.

Právo styku je možné upraviť, len ak ide o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov.

Zákon v prvom rade počíta s možnosťou rodičov ešte pred vyhlásením rozhodnutia o rozvode dohodnúť sa o úprave styku s maloletým dieťaťom. Takáto dohoda rodičov bude súčasťou samotného rozhodnutia o rozvode. Pokiaľ je to teda možné, rodičia sa môžu buď dohodnúť na konkrétnej špecifikácii úpravy styku, t. j. presne určený pobyt dieťaťa počas stretnutia, určenie času a miesta prevzatia a odovzdania dieťaťa po stretnutí, alebo sa môžu dohodnúť na tom, že otázku úpravy styku vyriešia v budúcnosti podľa aktuálneho stavu na základe samostatného návrhu, pokiaľ to bude potrebné.

Ak sa rodičia rozhodnú uzavrieť dohodu o úprave styku, musí byť z nej zrejmé, kedy a na ktorom mieste má rodič právo prevziať dieťa, kedy a na ktorom mieste má rodič po skončení stretnutia dieťa odovzdať, prípadne aj komu má rodič povinnosť po skončení stretnutia dieťa odovzdať a či má druhý rodič povinnosť dieťa na stretnutie riadne pripraviť, čím sa myslí nie len zbalenie nevyhnutných osobných vecí dieťaťa, ale i jeho duševnú prípravu na stretnutie, tak aby odovzdanie a prevzatie dieťaťa prebehlo bez akýchkoľvek traumatizujúcich emócií pre dieťa, ako i pre rodičov.

Vo väčšine prípadov, pokiaľ je dohoda rodičov zrejmá vo všetkých jej aspektoch, súd nepodrobuje dohodu rodičov detailnejšiemu skúmaniu. Na to, aby súd dohodu rodičov schválil, musí byť dostatočne konkrétna a vykonateľná. Bez schválenia dohody súdom nie je možné dohodu vykonať, takáto dohoda by bola právne neúčinná.

Pokiaľ sa rodičia nedohodnú na ani jednom z vyššie uvedených spôsobov úpravy styku, upraví stretávanie rodiča s dieťaťom súd. Súd presne vymedzí čas a miesto prevzatia a odovzdania dieťaťa oprávneným rodičom, pričom druhý rodič má povinnosť dieťa na takéto stretnutie riadne pripraviť (fyzicky aj duševne).

Súd môže rodičovi stretávanie s maloletým dieťaťom dočasne zakázať.

Podotýkame, že súd autoritatívne upraví stretávanie rodiča s dieťaťom len v prípadoch, kedy sa rodičia nedohodnú a nešpecifikujú úpravu styku a ani súdu nenavrhnú jeho neupravenie, alebo ak síce dohodu uzavrú, ale takáto dohoda nebude v záujme maloletého dieťaťa a súd ju preto nebude akceptovať.

Súd sám upraví styk s dieťaťom aj vtedy, ak rodičia síce tvrdia, že stretávanie netreba upravovať a ponechajú jeho úpravu na vzájomnú dohodu bez nutnosti záväznej úpravy v súdnom rozhodnutí, avšak súd bude mať za zrejmé, že takáto dohoda nebude v záujme maloletého dieťaťa, pretože z postojov rodičov sa dá predpokladať, že bude v budúcnosti medzi nimi ohľadom dohody o stretávaní dochádzať ku konfliktom, čo v konečnom dôsledku bude mať negatívny dopad najmä na maloleté dieťa.

Zákon o rodine pamätá i na situácie, kedy napriek dodržiavaniu povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom, je v záujme dieťaťa, aby súd dočasne stretávanie s rodičom obmedzil, resp. zakázal. Ide o výnimočný zásah súdu do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý musí byť odôvodnený výlučne len okolnosťami na strane maloletého dieťaťa.

Dôvodom na zákaz styku môže byť predovšetkým hrozba potenciálnej ujmy na fyzickom zdraví (rodič dieťa bije alebo mu inak ubližuje a pod.) alebo psychickom zdraví dieťaťa (rodič dieťa straší trestami, ponižuje dieťa slovnými útokmi a pod). Zdôrazňujeme, že takáto hrozba musí existovať a trvať nielen v priebehu konania o zákaze styku, ale aj v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Súd rozhoduje o obmedzení alebo zákaze styku z úradnej povinnosti alebo na návrh niektorého rodiča. Keďže takéto konanie je podľa procesného práva „beznávrhové“, hoci niektorý z rodičov podá návrh na začatie konania, súd takýmto návrhom nie je viazaný a v začatom konaní môže aj sám vyhľadávať dôkazy.

Ak súd rozhodol o zákaze styku, takéto rozhodnutie je len dočasným opatrením pre ochranu záujmu dieťaťa. Súd sám z úradnej povinnosti zisťuje, či sa okolnosti prípadu zmenili a či je daný predpoklad na obnovenie vzťahu dieťaťa a rodiča. Pokiaľ pominie dôvod, pre ktorý súd o zákaze styku rozhodol, toto rozhodnutie zruší.