Infozákon

Demokraciu možno charakterizovať pravidlom „sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého“. Týmto pravidlom sa spravuje aj sloboda informácií, ktorá má svoje hranice vytýčené zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) nazývaný tiež „Infozákon“.

V zmysle Infozákona ste žiadateľmi o poskytnutie informácií a dotknuté orgány sú povinnými osobami. Povinnými osobami, ktoré musia podľa zákona sprístupňovať informácie sú všetky štátne orgány, obce, vyššie územné celky a aj právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach právnických a fyzických osôb v oblasti verejnej správy, ale iba v rozsahu ich rozhodovacej činnosti.

Okrem týchto osôb patria medzi ne aj všetky právnické osoby zriadené priamo zákonom i tie, ktoré sú zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou (napr. nemocnice, školy, obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou povinných osôb a pod.).

I napriek faktu, že máte právo, aby vám bola na základe vašej tzv. „infožiadosti“ poskytnutá vyžiadaná informácia, existuje okruh informácií, ktoré sú orgány verejnej správy povinné sprístupniť automaticky.

Povinne sa musia zverejňovať najmä informácie o tom, ako určitá povinná osoba vznikla, všetky jej kompetencie, právomoci a popis jej organizačnej štruktúry, akým spôsobom môžete podať žiadosť, návrh podnet či sťažnosť. Rovnako to platí aj pre informácie o možnosti podať proti vydanému rozhodnutiu orgánu verejnej správy opravný prostriedok, kde a v akej lehote alebo či také rozhodnutie môže byť preskúmateľné súdom, informácie o tom, ako povinné osoby postupujú pri vybavovaní vašich žiadostí, podnetov, návrhov, sťažností vrátane lehôt, ktoré musia pritom dodržať, prehľad všetkých predpisov, pokynov, inštrukcií, podľa ktorých povinné osoby rozhodujú o vašich právach a povinnostiach. V neposlednom rade musí byť sprístupnená informácia o výške správnych poplatkov za správne úkony, ktoré žiadate od povinných osôb.

Nahliadnutím do Infozákona môžete zistiť, ktoré informácie má povinnosť zverejňovať Národná rada SR, Kancelária prezidenta SR, vláda SR, všetky ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy a miestnej štátnej správy ako i Ústavný súd SR.

Povinné osoby musia v zmysle Infozákona zverejniť aj všetky písomné zmluvy, ktoré uzavreli a obsahom ktorých je informácia o nakladaní s majetkom štátu, obce, vyššieho územného celku, právnických osôb zriadených zákonom a o nakladaní s finančnými prostriedkami EÚ. Infozákon tiež presne vymedzuje, čo všetko sa nepovažuje za povinne zverejňovanú zmluvu, a teda povinné osoby takéto dokumenty nemusia automaticky verejne sprístupňovať.

Treba podotknúť, že existuje skupina informácií, ktoré v závislosti od svojej povahy nie sú zverejňované, a to ani na žiadosť. Túto „tajnú“ skupinu informácií, ku ktorým sa tak ľahko nedá dostať, tvoria utajované skutočnosti, ochrana osobnosti a osobných údajov a obchodné tajomstvo.

Infozákon nie je prostriedkom na šikanózny výkon práva.

Ako každé podanie aj infožiadosť môžete podať písomne, ústne, faxom alebo e-mailom. V prvom rade si treba dať pozor, aby z nej bolo zrejmé, ktorej povinnej osobe je adresovaná, vaše meno a priezvisko, prípadne názov alebo obchodné meno, adresa trvalého bydliska alebo sídlo a hlavne, ktorých informácií sa vaša žiadosť týka a aký spôsob ich sprístupnenia navrhujete. Ak by ste tieto náležitosti v žiadosti neuviedli, nič sa nedeje, povinná osoba vás musí v lehote nie kratšej ako 7 dní vyzvať na doplnenie neúplnej žiadosti, pričom vás presne poučí, ako máte žiadosť doplniť. Ak tak neurobíte ani napriek výzve a poučeniu povinnej osoby, vaša žiadosť bude odložená.

Žiadosť musí povinná osoba vybaviť najneskôr v lehote do 8 pracovných dní. V prípade závažných dôvodov môže povinná osoba lehotu na vybavenie žiadosti predĺžiť o 8 pracovných dní, najviac o 15 pracovných dní, ak ide o poskytnutie informácie nevidiacej osobe. O predĺžení lehoty vás musí povinná osoba bezodkladne informovať spolu s uvedením dôvodov, najneskôr je povinná tak urobiť pred uplynutím „základnej“ lehoty.

Ak vám povinná osoba sprístupní požadované informácie v celom rozsahu a v určenej lehote, rozhodnutie o tom urobí zápisom v spise. Proti takémuto rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok. Ak povinná osoba nevyhovie vašej žiadosti čo i len sčasti, vydá o tom písomné rozhodnutie. Ak sa povinná osoba tvári ako mŕtvy chrobák a na žiadosť nereaguje, informácie nesprístupní a lehota na vybavenie márne uplynie, má sa za to že povinná osoba vydala tzv. fiktívne rozhodnutie, ktorým vám požadovanú informáciu odmietla poskytnúť. Dňom doručenia fiktívneho rozhodnutia je 3 deň od uplynutia „základnej“ lehoty na vybavenie žiadosti.

Proti rozhodnutiu o odmietnutí poskytnutia informácie máte právo podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti. Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti je možné vždy preskúmať na základe žaloby v súdnom konaní. Pokiaľ teda došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, súd ho s najväčšou pravdepodobnosťou zruší, pričom môže povinnej osobe uložiť povinnosť, aby informáciu žiadateľovi poskytla.

Napriek právu byť informovaný a vedieť, čo sa deje v obciach, na úradoch, v školách, nemocniciach, štátnych podnikoch, či priamo na pôde Národnej rady SR alebo u prezidenta SR, si treba rozmyslieť, ako budete toto vzácne právo vykonávať. Javí sa totiž ako kontraproduktívne, ak niekto cítiac sa dotknutý na svojich právach zahlcuje orgány verejnej správy irelevantnými žiadosťami, ktorých náplňou je „šikanovať“ verejnú správu nezmyselnými požiadavkami typu „Koľko máte na úrade kľučiek?“. Práve takýto „zanietenci boja za práva ľudí“ spôsobujú skôr neochotu verejnej správy pristupovať k infožiadostiam korektne a ochotne.