Vyvlastnenie je závažným zásahom do vlastníckeho práva, ktorým môžu byť pozemky, stavby a práva k nim „skonfiškované“ alebo vlastnícke právo k nim obmedzené. Proces vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva je administratívnym konaním, výsledkom ktorého je administratívne rozhodnutie príslušného orgánu –stavebného úradu (od 01.07.2016 príslušného okresného úradu v sídle kraja).
Cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo jeho obmedzenie k nim, prípadne zriadenie, zrušenie alebo obmedzenie práva vecného bremena k týmto pozemkom a stavbám.
Aby mohlo dôjsť k vyvlastneniu pozemkov a stavieb alebo obmedzeniu vlastníckeho práva k nim, musia byť kumulatívne splnené štyri podmienky: verejný záujem, nevyhnutná miera, zákonnosť a primeranosť náhrady.
Žiadny právny predpis legálne nedefinuje, čo presne je verejný záujem. Napríklad Stavebný zákon len vymenúva jednotlivé druhy stavieb, pri ktorých možno vyvlastňovať, pričom konštatuje, že verejný záujem sa musí dokazovať vo vyvlastňovacom konaní. Platí, že verejný záujem sa musí preukazovať vo vyvlastňovacom konaní, pričom tento má byť daný účelom vyvlastnenia podľa ustanovení zákona.
Ústavný súd SR v náleze PL. ÚS 11/95 uvádza: "Pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode. Ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva, a ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmu vlastníka, podmienku verejného záujmu možno považovať za splnenú.".
Vyvlastnenie v nevyhnutnej miere, znamená, že pokiaľ existuje možnosť dosiahnuť cieľ vyvlastnenia, napríklad len obmedzením vlastníckeho práva, nemožno ho vlastníkovi odňať v plnom rozsahu.
Vyvlastnenie sa musí uskutočniť na základe zákona (všeobecná úprava vyvlastnenia je dnes zakotvená v Stavebnom zákone), resp. osobitných zákonov. Osobitných zákonov, podľa ktorých môže dôjsť k vyvlastneniu, je niekoľko. Napríklad ide o zákon o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, zákon o dráhach, zákon o štátnej pamiatkovej starostlivosti, vodný zákon, banský zákon, elektrizačný zákon, plynárenský zákon, cestný zákon a pod.
Novinkou je zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastnení pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim (vyvlastňovací zákon), ktorý bol vyhlásený a uverejnený v Zbierke zákonov dňa 25.10.2015 a účinnosť nadobudne dňa 01.07.2016. Tento zákon upravuje a spresňuje zákonné predpoklady vyvlastnenia a ustanovuje procesný postup vyvlastnenia v súlade s Ústavou SR.
Vyvlastnenie je krajnou možnosťou.
Podľa vyvlastňovacieho zákona bude vyvlastnenie možné, len ak bude po splnení štyroch predpokladov v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktoré sa budú vo vyvlastňovacom konaní preukazovať územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce. Po novom je tiež upravený vzťah vyvlastnenia a náhrady, ako i kompenzácia za nútené obmedzenie vlastníckeho práva.
Možnosť vyvlastnenia bude podmienené tým, aby sa potenciálny vyvlastniteľ najskôr snažil s doterajším vlastníkom dohodnúť na získaní vlastníckeho práva alebo iného práva k dotknutému pozemku alebo stavbe, napríklad využitím predkupného práva, zrušením spoluvlastníctva a pod. Až po neúspešnom výsledku dáva vyvlastňovací zákon možnosť pristúpiť k vyvlastneniu.
Náhrada za vyvlastnenie sa má poskytovať výlučne v peniazoch. Iba ak bude možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo stavbu pridelením náhradného pozemku alebo stavby v porovnateľnej hodnote a kvalite a vyvlastňovaný s tým bude súhlasiť, má takýto spôsob majetkového vyrovnania prednosť pred poskytnutím peňažnej náhrady.
Primeraná a spravodlivá náhrada za vyvlastnený pozemok alebo stavbu poskytuje vyvlastniteľ vyvlastnenému ako vyrovnanie majetkovej ujmy, ktorá vyvlastnenému vznikla odňatím vlastníckeho práva a predstavuje ekvivalent k vyvlastnenému pozemku alebo stavbe. Výška peňažnej náhrady za vyvlastnenie sa určuje znaleckým posudkom nie starším ako 2 roky.
Primeranosť náhrady za vyvlastnenie sa určuje ako náhrada za vyvlastnený pozemok alebo stavbu, ktorej súčasťou je aj náhrada účelne vynaložených nákladov, ktoré vznikli vyvlastnenému v súvislosti s vyvlastnením alebo v jeho dôsledku, a ktoré si musí vyvlastnený u vyvlastniteľa uplatniť.
V súvislosti s vyplatením náhrady za vyvlastnenie v aplikačnej praxi vyvstáva otázka, či z pohľadu daňových predpisov je vyvlastnený povinný odviesť z takejto náhrady DPH.
Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty je dodaním tovaru aj prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku za náhradu alebo protihodnotu na základe rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
Nakoľko z ustanovení vyvlastňovacieho zákona vyplýva, že pri vyvlastnení ide výslovne o prechod vlastníckeho práva, pričom je takáto právna skutočnosť deklarovaná v rozhodnutí príslušného štátneho orgánu, v ktorom je okrem iného presne určená výška náhrady za vyvlastnenie bez DPH, sme toho názoru, že v prípade vyvlastnenia a náhrady zaň sa DPH neodvádza, nakoľko nejde o prevod, ale prechod vlastníckeho práva.
Záverom možno konštatovať, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť, len ak sú splnené všetky štyri zákonné predpoklady súčasne. Vyvlastnenie je výnimočným prostriedkom povahy „ultima ratio“, teda takým, po ktorom možno siahnuť ako po poslednom možnom.