Jedným zo základných práv, ktoré nám garantuje Ústava SR, je právo na súdnu a inú právnu ochranu. Každý z nás sa môže domáhať svojich práv na nestrannom a nezávislom súde. Byť utvrdený vo svojej pravde však samo o sebe na kvalifikované a účinné uplatnenie práva na súde nestačí. Sumár toho, čo je potrebné pred podaním žaloby zvážiť si priblížime v dnešnom článku.
„Ak si ten plot neodstrániš, dám ťa na súd!“. S podobnými prehláseniami sa už určite každý z nás neraz stretol. Nahnevá vás sused, ktorý si posunie plot za hranicu vášho pozemku, dali ste známemu kamarátsku pôžičku, s ktorej vrátením sa však akosi neponáhľa, či stavebná firma vám neodborne postavila dom. Uvedené príklady predstavujú len zlomok z nárokov, ktorých sa možno domáhať prostredníctvom súdneho konania.
Pokiaľ sa neviete s druhou stranou rozumne dohodnúť na riešení spornej situácie, neostáva vám iné, ako uplatniť svoje práva v civilnom súdnom konaní. Hoci zákon počíta s prípadmi, keď súd začne konať aj bez návrhu, vo väčšine prípadov, ktoré budete riešiť na súde, platí, že súd začne vo veci konať až na základe kvalifikovaného podania – žaloby. Podotýkame, že v niektorých nesporových konaniach, ako sú napr. konania vo veciach starostlivosti o maloletých, môže súd začať konať aj bez návrhu.
So žalobou sú neoddeliteľne spojené aj pojmy „aktívna vecná legitimácia“ a „pasívna vecná legitimácia“. Ten, kto je nositeľom subjektívneho práva podľa hmotného práva, má aktívnu vecnú legitimáciu a ten, kto je nositeľom subjektívnej povinnosti podľa hmotného práva, má pasívnu vecnú legitimáciu.
Na vysvetlenie týchto pojmov možno použiť jednoduchý príklad: veriteľ, ktorý sa domáha vrátenia dlhu, je v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný, dlžník, ktorý je so splnením dlhu v omeškaní, je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Veriteľ je teda v súdnom konaní označovaný ako žalobca a dlžník ako žalovaný.
Pred podaním žaloby je nutné správne ustáliť, kto má byť v konaní žalobca a kto žalovaný. Uvedená otázka má úzky súvis aj s prípadným premlčaním práva alebo nároku. Ak by ste totiž zažalovali nesprávnu osobu, vystavili by ste sa riziku, že vašu žalobu súd zamietne, pričom váš nárok voči správnemu „žalovanému“ by sa mohol medzičasom premlčať.
Okrem toho je potrebné účastníka v žalobe riadne a nezameniteľne označiť identifikačnými údajmi, najmä v rozsahu mena, priezviska, dátumu narodenia, prechodného alebo trvalého pobytu a štátneho občianstva. Nedostatočná identifikácia účastníkov môže mať totiž za následok zastavenie konania. Pokiaľ údaje žalovaného poznáte, nie je vám však známy jeho aktuálny pobyt, môžete sa obrátiť na Register obyvateľov SR, ktorý vám na základe písomnej žiadosti a po úhrade správneho poplatku adresu pobytu tejto osoby poskytne.
Dôkazy si musíte zaobstarať v súdnom konaní sami.
Ďalšou neodmysliteľnou náležitosťou žaloby je presné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú váš nárok, a o ktoré opierate jeho oprávnenosť a výšku. Spolu s tým je potrebné pripojiť aj všetky dôkazy, ktorými váš nárok či jeho výšku preukazujete.
V tejto súvislosti podotýkame, že už od 01.07.2016 vstupuje do účinnosti nová právna úprava civilného súdneho konania. V novom režime už súd nebude v rámci dokazovania prihliadať na neskoro navrhnuté dôkazy a tvrdenia. Účastníci konania teda budú povinní už pri podaní žaloby, resp. vo vyjadrení k žalobe, uviesť všetky tvrdenia a predložiť alebo navrhnúť všetky dôkazy, ktorými svoje tvrdenia preukazujú. V opačnom prípade môžu byť v konaní neúspešní. Zdôrazňujeme, že súd nikdy nič sám nevyšetruje, rozhoduje vždy len na základe dôkazov, ktoré musíte v konaní predložiť vy ako účastník.
V neposlednom rade je veľmi dôležité mať v žalobe správne naformulovaný „petit“, to znamená, že musíte určito a zrozumiteľne uviesť, čoho sa v súdnom konaní domáhate, respektíve čo chcete žalobou docieliť. Správna formulácia petitu je dôležitá predovšetkým z dôvodu, aby bolo súdne rozhodnutie, vydané na základe vašej žaloby, vykonateľné.
Predtým, než sa definitívne rozhodnete žalobu podať, ešte raz si dobre premyslite, či Váš nárok je dôvodný, či unesiete dôkazné bremeno, a či máte k dispozícii dôkazy nesporne preukazujúce váš nárok. Je potrebné mať na mysli, že s podaním žaloby sú spojené náklady na súdny poplatok, prípadné trovy dôkazu (ak sa bude v konaní musieť zabezpečiť výsluch svedka, znalecký posudok a pod.) či trovy právneho zastúpenia protistrany.
Ak si nie ste istí, či ste v práve, teda či vo vašom prípade nepôjde o zjavne bezúspešné uplatňovanie práva, podanie žaloby odporúčame najskôr prekonzultovať s advokátom. Jedna platená konzultácia s právnikom vám totiž môže ušetriť omnoho vyššie náklady spojené so zjavne bezúspešným súdnym konaním.
Právna pomoc pri podávaní žaloby, respektíve zastupovaní v súdnom konaní, je o to dôležitejšia práve v tomto období, keď v našom právnom poriadku dochádza k veľkej rekodifikácii občianskeho súdneho konania, v dôsledku ktorého sa zákon č. 99/1963 Zb. „Občiansky súdny poriadok“, pôsobiaci na našom území s viacerými novelizáciami od roku 1963, ku dňu 30.06.2016 zrušuje.