Náhrada nemajetkovej ujmy a priamy nárok voči poisťovni

Nemajetkovú ujmu pozostalých spôsobenú dopravnou nehodou s následkom smrti blízkej osoby a jej náhradu sme už spomenuli v začiatkoch našej právnej rubriky. Konkrétne išlo o prípad „Hassová“, o ktorom v roku 2013 rozhodol Súdny dvor EÚ. Za opätovným otvorením tejto témy stojí nové rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorý v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora EÚ rozhodol o spornej otázke náhrady nemajetkovej ujmy poisťovňou na vnútroštátnej úrovni.

Pre pripomenutie prípadu „Hassová“ možno uviesť, že išlo o dopravnú nehodu na území ČR, pri ktorej tragicky zahynul manžel p. Hassovej ako spolujazdec. Vodič druhého vozidla, ktorý dopravnú nehodu spôsobil, bol uznaný vinným a právoplatne odsúdený za tento trestný čin. Tento vodič bol v čase nehody na pracovnej ceste, pričom vozidlo prevádzkoval jeho zamestnávateľ, ktorý mal v čase nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, konkrétne s poisťovňou Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s.

Pani Hassová a jej dcéra sa v súdnom konaní domáhali náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do ich života z dôvodu úmrtia jej manžela a otca jej dcéry. Prvostupňový súd rozhodol len o nároku p. Hassovej na náhradu nemajetkovej ujmy (priznal jej náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,00 €, ktorú mal nahradiť prevádzkovateľ vozidla a nie poisťovňa) a žalobu v časti nároku jej dcéry zamietol. Pani Hassová i jej dcéra podali proti rozhodnutiu prvostupňového súdu odvolanie s poukázaním na predchádzajúce rozhodnutie Súdneho dvora v obdobnej právnej veci. Proti rozhodnutiu podal odvolanie aj prevádzkovateľ vozidla s odôvodnením, že titulom platenia poistného mala byť zaviazaná na náhradu nemajetkovej ujmy poisťovňa.

Pri vyriešení otázky, či má poisťovňa povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy za žalovaného (zodpovedného poisteného), existujú rôzne právne názory a rôzna judikatúra súdov. Vzhľadom na to Krajský súd v Prešove v prípade „Hassová“ položil Súdnemu dvoru EÚ predbežnú otázku týkajúcu sa výkladu smernice o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami (tzv. „prvá smernica“) v spojení s výkladom smernice týkajúcej sa aproximácie právnych predpisov členských štátov v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (tzv. „tretia smernica“).

Súdny dvor v konaní o predbežnej otázke rozhodol, že pokiaľ vnútroštátne právo priznáva právo na náhradu nemajetkovej ujmy pri usmrtení osoby prevádzkou motorového vozidla, tak štát musí zabezpečiť právnu úpravu o poistnom krytí takejto ujmy.

Spornou teda ostáva otázka, či Slovenská republika postupovala správne pri transponovaní dotknutých smerníc do svojho právneho poriadku. Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel totiž hovorí len o „škode“ a nie aj o „ujme“. Ak by sa dospelo k záveru, že Slovenská republika neprijala smernicu do svojho právneho poriadku správne, vystavila by sa tak žalobám osôb, ktoré boli nesprávnou transpozíciou smernice poškodené.

Pozostalí majú voči poisťovni priamy nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.

Súdny dvor EÚ a neskôr aj Krajský súd v Prešove zaujali k tejto otázke názor, že neexistuje dôvod, aby bol vyvíjaný ekonomický tlak, ktorý majú znášať pri najrizikovejších spoločenských vzťahoch poisťovne, na poistené osoby či obete a vystavovať ich právnej neistote. Taktiež tieto súdy vyslovili názor, že nemajetková ujma často dosahuje sumy, ktoré priamo zodpovedné osoby nedokážu zaplatiť. Práve z takéhoto dôvodu bolo zriadené povinné zmluvné poistenie. Podľa názoru Súdneho dvora nie je možné pripustiť svojvoľné rozširovanie prípadov, v ktorých bude dochádzať k obmedzeniu rozsahu poistného krytia.

Z uvedeného vyplýva záver súdu, že slovné spojenie „...škody na zdraví a nákladov pri usmrtení...“ uvedené v § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, treba vykladať tak, že poistenie zodpovednosti, za súčasného splnenia ďalších v zákone uvedených podmienok, kryje aj nároky pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pozostalí môžu tieto nároky v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. uplatniť priamo proti poisťovni, a to rovnako ako všetky ostatné nároky na náhradu škody.

Z prípadu „Hassová“ teda vyplýva jednoznačný právny názor Súdneho dvora EÚ na európskej úrovni, a aj Krajského súdu v Prešove na vnútroštátnej úrovni, že poškodená osoba ako žalobca má nárok na náhradu nemajetkovej ujmy voči prevádzkovateľovi vozidla ako žalovanému, avšak túto nemajetkovú ujmu je za prevádzkovateľa vozidla povinná nahradiť v plnom rozsahu poisťovňa, a to titulom povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v súlade s § 4 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z.

Vyplývajúc z uvedeného je nesporné, že rozsudok Súdneho dvora EÚ C-22/12 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/60/2015, tzv. prípad „Hassová“, budú mať v budúcnosti pre ďalšiu rozhodovaciu činnosť vnútroštátnych súdov v obdobných právnych veciach podstatný vplyv.