Počas trvania pracovného pomeru sa môžu vyskytnúť situácie, či už na strane zamestnávateľa, alebo zamestnanca, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu v súlade s pracovnou zmluvou. Takéto obmedzenia sa v zmysle Zákonníka práce nazývajú prekážky v práci. Aké má zamestnanec pri prekážkach v práci nároky a aké povinnosti?
Zákonník práce rozdeľuje prekážky v práci do troch rovín, a to prekážky v práci, z dôvodu ktorých má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, prekážky, pri ktorých má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, ale s hmotným zabezpečením podľa osobitných predpisov a prekážky, kedy zamestnanec má nárok na pracovné voľno, ale bez nároku na náhradu mzdy či iného hmotného zabezpečenia.
V prvom rade treba zdôrazniť, že právna úprava prekážok v práci sa vzťahuje výlučne len na pracovný pomer. Nároky plynúce z prekážok v práci nemožno uplatňovať v prípade práce vykonávanej na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ibaže by sa zamestnávateľ s takýmto pracovníkom dohodli inak. V takom prípade ak tomuto pracovníkovi z dôvodu prekážky v práci patrí určité finančné plnenie, ktoré však nie je náhradou mzdy.
Na strane zamestnanca môžu vzniknúť prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu (napr. výkon verejnej funkcie, výkon občianskej povinnosti), dobrovoľníckej činnosti, výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl, ďalej z dôvodu zvyšovania kvalifikácie zamestnanca alebo z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci.
Asi pre každého zamestnanca sú najčastejšími prekážkami v práci tie osobné. Preto budeme viac pozornosti venovať práve tejto skupine prekážok.
Ak je zamestnanec na „PNke“ pre chorobu alebo úraz, na materskej alebo rodičovskej dovolenke, v karanténe, alebo je prítomný pri ošetrovaní chorého člena rodiny alebo nemôže byť v práci počas starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, zamestnávateľ ospravedlní z týchto dôvodov neprítomnosť zamestnanca v práci, ale bez nároku na náhradu mzdy. Náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí, nakoľko ide o dôvody, pre ktoré je zamestnanec hmotne zabezpečený podľa osobitných predpisov (napr. zákon o sociálnom poistení).
Nie je voľno ako voľno.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas najviac na 7 dní v kalendárnom roku na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, ak tak nebolo možné urobiť mimo pracovného času. Ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas poskytne, ak nebolo možné vyšetrenie alebo ošetrenie možné vykonať mimo pracovného času a zamestnanec už vyčerpal pracovné voľno, za ktoré mu patrí aj náhrada mzdy.
Zamestnávateľ je tiež povinný poskytnúť pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak nebolo možné takúto prehliadku vykonať mimo pracovného času. Zaujímavosťou je, že zamestnávateľ ma spomínanú povinnosť len v prípade, ak mu zamestnankyňa písomne oznámila, že je tehotná a na preukázanie tejto skutočnosti mu predložila lekárske potvrdenie. Ak by zamestnankyňa túto skutočnosť svojmu zamestnávateľovi neoznámila a nepredložila o tom lekárske potvrdenie, zamestnávateľ na ňu hľadí akoby tehotná nebola a nemuselo by jej byť poskytnuté pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodu lekárskej prehliadky súvisiacej s tehotenstvom.
Zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy aj v prípade narodenia dieťaťa manželke zamestnanca, a to na nevyhnutne potrebný čas na prevoz do nemocnice a späť.
Pri úmrtí rodinného príslušníka má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na 2 dni, ak ide o úmrtie manžela alebo dieťaťa zamestnanca a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb. Ak ide o účasť na pohrebe rodiča alebo súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca patrí zamestnancovi nárok na 1 deň pracovného voľna s náhradou mzdy a na ďalší deň pracovného voľna, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.
Keďže téma prekážok v práci je veľmi komplexná, v nasledujúcom vydaní v nej budeme pokračovať a povieme si, čo v prípade prekážok v práci ako sú napríklad svadba, sťahovanie sa do nového domu či bytu v tej istej obci alebo nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie dopravného prostriedku. Neopomenuté nezostanú ani prekážky v práci na strane zamestnávateľa.