Niekto vlastní dom či byt a niekto napr. historický kaštieľ. V našej vlasti nie je núdza o historické a kultúrne skvosty a mnoho z nich dokonca patrí súkromným fyzickým a právnickým osobám. S vlastníctvom takýchto kultúrnych pamiatok sú však spojené viaceré osobitosti a obmedzenia, ktorých prehľad vám prinášame v dnešnom článku.
Zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu definuje kultúrnu pamiatku ako hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku.
Kultúrna pamiatka už zo svojej povahy nie je hocijaká vec, s ktorou môžete nakladať bez obmedzení. Zásadnou odlišnosťou v prípade vlastníctva kultúrnej pamiatky je, že ak ju alebo jej časť zamýšľate predať, ste povinní ju najskôr písomne ponúknuť na kúpu štátu. Ten má v prípade kultúrnych pamiatok zo zákona predkupné právo. Ponuka sa zasiela Ministerstvu kultúry SR.
Ak štát ponuku predávajúceho prijme, je ministerstvom určená štátna organizácia povinná do 90 dní odo dňa prijatia ponuky uzavrieť s vlastníkom kultúrnej pamiatky kúpnu zmluvu. V danom prípade musí štát zaplatiť vlastníkovi kúpnu cenu v takej výške, v akej by bola vlastníkom odpredaná tretej osobe. Ak si štát predkupné právo neuplatní a ponuku vlastníka kultúrnej pamiatky neprijme do 30 dní odo dňa jej doručenia, predkupné právo mu zaniká. Rovnako predkupné právo štátu zanikne v prípade, ak štát nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene.
Hnuteľné či nehnuteľné kultúrne pamiatky možno trvalo premiestniť na iné miesto len na základe rozhodnutia krajského pamiatkového úradu. O rozhodnutie musíte požiadať aj v prípade dočasného premiestnenia hnuteľnej kultúrnej pamiatky, ak by si také premiestnenie vyžiadalo odbornú demontáž kultúrnej pamiatky. Ak sa hnuteľná kultúrna pamiatka nachádza na verejne prístupnom mieste, úrad vydá rozhodnutie o jej premiestnení až po prerokovaní s obcou. V prípade nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vydá úrad rozhodnutie vždy až po predchádzajúcom vyjadrení obce, v ktorej sa nehnuteľná pamiatka nachádza.
Súhlas úradu na premiestnenie nepotrebujete, ak kultúrnej pamiatke bezprostredne hrozí jej poškodenie alebo zničenie alebo ak je potrebné zabezpečiť jej osobitnú ochranu a na nevyhnutný čas ju zveriť do úschovy na vopred určenom mieste (napr. v prípade mimoriadnej alebo krízovej situácie, v čase vojny a vojnového stavu). Takéto premiestnenie však musí vlastník alebo ten, kto premiestnenie vykonal, bezodkladne oznámiť úradu.
Ak krajský pamiatkový úrad nepovolí vlastníkovi premiestnenie hnuteľnej alebo nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, patrí vlastníkovi za toto obmedzenie vlastníckeho práva primeraná náhrada, o ktorej rozhodne krajský pamiatkový úrad.
Štát ma na kultúrnu pamiatku predkupné právo.
Ani trvalý vývoz kultúrnej pamiatky alebo jej časti do zahraničia nie je zo zákona možný. Kultúrnu pamiatku alebo jej časť možno z územia Slovenskej republiky vyviezť najdlhšie na tri roky a len na základe povolenia ministerstva, ktoré určí podmienky dočasného vývozu. Povolenie sa nevydá, ak je dôvodný predpoklad, že kultúrna pamiatka alebo jej časť môže podliehať v krajine určenia výkonu rozhodnutia, exekúcii alebo súd v krajine určenia by mohol prijať rozhodnutie, ktoré by bránilo navráteniu kultúrnej pamiatky alebo jej časti na územie SR.
Obmedzeniam sa nevyhnete ani v prípade, ak by ste chceli vykonať opravu, údržbu alebo rekonštrukciu kultúrnej pamiatky či jej časti. Každý zásah je potrebné konzultovať s pamiatkovým úradom. Žiadosť o rozhodnutie o zámere obnovy sa podáva na príslušný krajský pamiatkový úrad, ktorý vo svojom rozhodnutí určí podmienky, za ktorých možno predpokladaný zámer obnovy pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila. Môže pritom nariadiť aj pamiatkový výskum. Nad obnovovacími prácami vykonáva krajský pamiatkový úrad štátny pamiatkový dohľad.
Určité obmedzenia vás čakajú aj v prípade, ak síce nevlastníte kultúrnu pamiatku, ale vlastníte nehnuteľnosť v pamiatkovom území či v ochrannom pásme. Ide predovšetkým o požiadavky týkajúce sa funkčného využitia územia, zachovania, údržby a regenerácie historického pôdorysu, výškového a priestorového usporiadania objektov, architektonického výrazu, a pod.
S vlastníctvom kultúrnej pamiatky môžu byť spojené aj trestnoprávne následky, a to v prípade naplnenia skutkovej podstaty zneužívania vlastníctva podľa § 248 Trestného zákona.
Hoci je s vlastníctvom kultúrnej pamiatky spojená veľká zodpovednosť a viacero povinností, prináša aj určité benefity, napr. možnosť požiadať obec a ministerstvo o finančný príspevok alebo o poskytnutie štátnej pomoci na zachovanie pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky.